V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený zreštaurovaný portrét cisárovnej Alžbety, prezývanej Sissi. Portrét o rozmeroch 268 x 155 cm bude v múzeu vystavený od 1. júla do 2. augusta 2020.
Reprezentatívny portrét cisárovnej Alžbety je komponovaný na vertikálne orientovanom predĺženom formáte plátna. Celofigurálna kompozícia je zasadená do interiéru s kulisovým pozadím, ktoré tvorí časť mohutného antického stĺpu s drapériou a vpravo zlátený stôl s bohatou rokajovou rezbou, na ktorom je položená váza s vädnúcimi ružami ako odkaz na Memento mori (Pamätaj, že zomrieš). Cisárovná Alžbeta je odetá v tmavých smútočných šatách so svetlými rukavicami, v ruke drží zložený čierny vejár. Takýto odev nosila cisárovná po smrti svojho syna Rudolfa, ktorý zomrel v roku 1889.
Autor maľby Kornel Spányik sa narodil 29. októbra 1858 v Bratislave, pochádzal zo zemianskej rodiny z Domaníc. Maliarske vzdelanie získal na Viedenskej akadémii u Augusta Eisenmengera (1830 – 1907), študoval aj v Stuttgarte u Alexandra von Liezen-Mayera (1839 – 1898) a v Mníchove u Júliusa Bencúra (1844 – 1920). Pôsobil v Budapešti, vo Viedni a Bratislave, kde sa aktívne zapájal do činnosti Bratislavského umeleckého spolku (bol aj jeho predsedom). Zomrel 22. februára 1943 v Budapešti. Aj keď sa venoval rôznym žánrom, dominuje u neho portrétna tvorba, v ktorej používal uvoľnený maliarsky rukopis, sýtu farebnosť, ale aj zmysel pre detail. Bol ovplyvnený aj tzv. makartovským štýlom, ktorý sa vyznačoval zmyslom pre pátos, pompu a teatrálny efekt.
Autorom predlohy k tomuto portrétu bol Spányikov učiteľ Július Bencúr. V roku 1899, rok po smrti cisárovnej, dal cisár František Jozef I. namaľovať niekoľko portrétov svojej zosnulej manželky. Oslovil troch uhorských maliarov, aby zvečnili jeho „zbožňovaného anjela“ a portréty boli určené pre najbližšie dvorné dámy cisárovnej. Bencúrov obraz bol namaľovaný pre Idu Ferenczy, ktorá bola Alžbetinou predčítačkou. František Jozef pozorne sledoval vznik portrétu a takto o ňom písal svojej milenke Katharine Schrattnak „...o druhej som išiel k maliarovi Bencúrovi, aby som si pozrel portrét drahej zosnulej, ktorý maľuje z môjho poverenia pre Idu Ferenczy. Podaril sa mu veľmi dobre, každopádne, je to najlepší portrét cisárovnej aký bol namaľovaný. Postava je vynikajúca a omladená tvár sa veľmi podobá.“
Podľa Bencúrovej predlohy namaľoval Kornel Spányik portrét cisárovnej v roku 1901. Dielo bolo spolu s reprezentatívnym portrétom cisára Františka Jozefa I. umiestnené v slávnostnej zasadacej miestnosti Župného domu v Rimavskej Sobote. Oba portréty boli poškodené po páde rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 a neskôr sa dostali do zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea.
Nepriaznivý stav obrazu si vyžiadal komplexné odborné reštaurovanie, ktoré zamedzilo ďalšej degradácii zbierkového predmetu a prinavrátilo jeho pôvodné výtvarno-estetické kvality. Autorkou reštaurátorských prác je Mgr. art. Andrea Ševčíková, členka Komory reštaurátorov na Slovensku.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Angelika Kolár