„Máloktorá jaskyňa na Slovensku i vo svete je taká známa a významná ako práve táto „ľadová diera“ v Slovenskom raji neďaleko Dobšinej. Zakrátko po prvom zostupe do nej v roku 1870 jaskyňu skúmali alebo si prehliadli mnohé význačné osobnosti z celej Európy. Boli medzi nimi vedci, umelci, cestovatelia i štátnici. Aby jej rozprávkovú krásu mohli obdivovať v celej nádhere, už v roku 1887 ju ako jednu z prvých jaskýň na svete elektricky osvetlili.
Aj dnes sa návštevníci tejto jedinečnej jaskyne cítia v jej sieňach ako v skutočnej rozprávke...... Zamrznutá voda vytvára fantastické útvary, uchvacujúce hrou svetla a ľadu i majstrovstvom ich tvorcu – prírody. V nezaľadnených častiach jaskyne sa vyskytuje aj kvapľová výzdoba a zima v nej neprekáža ani otužilcom netopierom.“ (úryvok z knihy Čarovný svet jaskýň, vydala Správa slovenských jaskýň v roku 2005)
Čas neúprosne beží, a skôr ako sa nazdáme treba konštatovať, že v tomto roku 2020, práve teraz uplynie už 150 rokov od doby prvého zostupu do podzemných priestorov tejto jaskyne. Toto pekné jubileum sme spoločne s autormi príspevku Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbehy RNDr. Ondrejom Rozložníkom a Ing. Mikulášom Rozložníkom sledovali v 12-tich pokračovania ako sa postupne objavovala a sprístupňovala táto naša jedinečná ľadová krása v podzemí Slovenského raja. O mnohých sa zaiste spolu dozvieme ešte ďalšie, možno ešte neuverjnené krásy tohto podsvetia, ktorý nám závidí celý turistický svet.
Výberom z literatúry, z ktorej čerpali naši spoluatori končíme tento rosziahly a zaujímavý dokument, ktorým si pripomíname 150. výročie, ale tiež zaujímavé obdobie po sprístupnení Dobšinskej ľadovej jaskyne. Vďaka aj vám, návštevníkom stránky, že sme ho spolu mohli sledovať.
Na záver uverejňujeme ešte fotografie z tej časti jaskyne, ktorá bola síce objavená s bohatou kvapľovou výzdobou, ale do nej zrejme návštevníci jaskyne nikdy nevojdú. Fotografie sme získali od jedného zo súčasných jaskyniarov Miloša Greisela. Ako sa zdôveril Ondrej Rozložník: "Sú pekné dokumentujúce i keď asi nikdy nebude táto časť prístupná verejnosti, pre možné ohrozenie, hornej ľadovej časti jaskyne."
A keďže sa brány všetkých jaskň na Slovensku otvárajú 16. júna 2020, vítame Vás v nich, ale najmä v našej jedinečnej jaskyni, ao sme to uviedli v úvode textu v Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Výber z literatúry o území a informačné pramene
ANDRIAN, F. (1867): Umgebungen von Dobschau. Verh. K.-kön. geol. Reichsanst. (Wien), 18, 257-
258.
BELLA, P. (2005). Najvýznamnejšie jaskyne a priepasti svetového dedičstva. In Jakál, J. (Ed.): Jaskyne
svetového dedičstva na Slovensku. SSJ, Liptovský Mikuláš – Knižné centrum, Žilina, 131–146.
BELLA, P. (2006). Národná prírodná pamiatka Dobšinská ľadová jaskyňa. Krásy Slovenska, 83, 5–6,
40–41.
BÍMA, K. (1925): Dobšinská ľadová jaskyňa a jej okolie, tlač. F. Klimeš Liptovský Sv. Mikuláš 1925
BOROVSZKY, S., (1903): Magyarország vármegyei és városai. Gömör – Kishont vármegye, Budapest
DROPPA, A. (1960): Dobšinská ľadová jaskyňa, vyd. Šport, Bratislava 1960
GÖMÖRY, Á. (ed.), 1927: Emlékkönyv Dobsina bányaváros alapításának 600 éves évfordulójára,
Putnok, 238 s.
HALAŠ, J. (1989). Tepelná bilancia Dobšinskej ľadovej jaskyne, Slovenský kras, 27, 57–71.
HANVAI J. EDE (1912): A Dobsinai Jégbarlang és Környéke, vydavateľ Hanvai, Dobšiná 1912
HUNFALVY, J., (1867): Gömör és Kishont törvényese egyesült vármegyének leirása, Pest
JAKÁL, J. (1971). Morfológia a genéza Dobšinskej ľadovej jaskyne. Slovenský kras, 9, 27–33.
KVIETOK, L. (1948): Stručný popis priestorov Dobšinskej ľadovej jaskyne a vznik ľadu, kníhtlačiareň
J. Potočný a spol., Rožňava 1949
KRENNER, J. S.(1874): A Dobsina Jégbarlang, Budapest 1874
LALKOVIČ, M. (2000): Z histórie Dobšinskej ľadovej jaskyne (na okraj 130. výročia jej objavu),
Aragonit, 5, 30–32.
Mestské lesy Dobšiná 1992 – 2017, © A. Macko, 2017
MIKULIK, J., (1878): Dobschau, eine monographische Skizze, Kasschau, 48 s., 13 príl.
NOVOTNÝ, L. – TULIS, J. (1996). Výsledky najnovších výskumov v Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Slovenský kras, 34, 139–147.
NOVOTNÝ, L. – TULIS, J. (2002). Nové poznatky o kvapľových častiach Dobšinskej ľadovej jaskyne.
In Bella, P. (Ed.): Výskum využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov z 3. vedeckej konferencie,
Liptovský Mikuláš, 36–49.
NOVOTNÝ, L. – TULIS, J. (2005). Kras Slovenského raja. SSJ – SSS – Knižné centrum, Žilina, 175 s.
PELECH, J. E. (1879). The Valley of Stracena and the Dobschau ice-cavern. Trubner & Co., Ludgate
Hill, London, 31 s.
PETROVIČ, Š. – ŠOLTÍS, J. (1971). Stručná mikroklimatická charakteristika Dobšinskej ľadovej jaskyne.
Slovenský kras, 9, 41–47.
PIASECKI, J. – ZELINKA, J. – PFLITSCH, A. – SAWIŃSKI, T. (2004). Structure of air flow in the upper
parsts of the Dobšinská Ice Cave. In Bella, P. (Ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník
referátov zo 4. vedeckej konferencie, Liptovský Mikuláš, 113–124.
PIASECKI, J. – SAWIŃSKI, T. – ZELINKA, J. (2005). Spatial differentiation of the air temperature in
the entrance collapse of Dobšinská Ice Cave as contribution to the recognition of the problem of air
exchange between cave and the surface. Slovenský kras, 43, 81–96.
ROZLOŽNÍK ,O. – HUNSDORFER ,E. (zost.): Banské mesto Dobšiná, Banská agentúra Košice, 2008
SSJ Liptovský Mikuláš (2005): Čarovný svet jaskýň
TULIS, J. (1997). Pohyb ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Aragonit, 2, 6–7.
TULIS, J. – NOVOTNÝ, L. (1989). Jaskynný systém Stratenskej jaskyne. Osveta, Martin, 464 s.
TULIS, J. – NOVOTNÝ, L. (2003). Zmeny zaľadnenia v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Aragonit, 8, 7–9.
Časopisy :
Krásy Slovenska, č. 5, 1970
KONIEC
RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník