Letným, júlovým predmetom mesiaca bude drevený kôl z mestskej palisády ochraňujúci Rimavskú Sobotu, datovaný do polovice 16. storočia. Objavený bol počas archeologických výskumov v rokoch 2010 – 2011. Výskum vykonal archeológ PhDr. Alexander Botoš, z Gemersko-malohontského múzea na mieste bývalej mestskej tržnice, na ul. B. Bartóka v Rimavskej Sobote.
Nález si môžu návštevníci pozrieť v termíne od 1. do 31. júla 2016 v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea.
Počas archeologického výskumu v rokoch 2010 - 2011 bolo zistených viacero výnimočných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhuje nález dvoch drevených kolov. V hĺbke 1,40 m od pôvodnej úrovne terénu boli odkryté dve torzá kolov o celkovej dĺžke cca 40 cm a s priemerom cca 22 cm. Po začistení a kompletnom odkrytí terénnej situácie, v hĺbke 1,50 m od pôvodnej úrovne terénu bola identifikovaná vrstva svetlohnedej farby, sypkej konzistencie. Túto vrstvu môžeme interpretovať ako žľab, do ktorého boli koly palisády uložené.
Odkrytú terénnu situáciu môžeme interpretovať ako nálezy pozostatkov drevenej kolovej palisády, uloženej do vyhĺbeného žľabu. Odkrytá bola pravdepodobne časť palisády zhotovená z drevených kolov. Pôvodná palisáda bola vedená v smere SZ – JV.
Odkrytá terénna situácia korešponduje s jedinou známou vedutou mesta Rimavská Sobota, ktorú predstavuje obraz s názvom „Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769“, zhotovený technikou oleja na plátne okolo roku 1771 neznámym autorom. Obraz zobrazuje epizódu z dejín mesta Rimavská Sobota – šarvátku, medzi kalvínskymi a katolíckymi veriacimi. V mieste situovania archeologického výskumu na súčasnej ulici B. Bartóka je zaznamenaná časť drevenej palisády, tiahnuca sa v smere SV – JZ, popri okraji novovekého mesta.
Vo výplni žľabu pre uloženie palisády bolo zistených niekoľko keramických fragmentov, ktoré môžeme rámcovo zaradiť do obdobia 14. – 15. storočia. Vykonaná bola aj dendrochronologická analýza nálezov drevených kolov, ktorá preukázala, že strom (dub) na zhotovenie kola, bol zoťatý v roku 1541. Môžeme teda oprávnene predpokladať, že koly pochádzajú z obdobia okolo polovice 16. storočia. Nemôžeme ani vylúčiť, že prvé koly boli do palisády osadené už v období 14. – 15. storočia, tak ako na to poukazuje keramický materiál. Koly palisády bolo nevyhnutné totiž v určitých intervaloch obnovovať.
Mesto Rimavská Sobota získava v rokoch 1334 - 1335 od samotného panovníka Karola Róberta také slobody a výsady ako majú kráľovskí hostia a mešťania v Budíne vrátane práva postaviť mestské hradby a bašty. Mesto Rimavská Sobota si však kamenné hradby nikdy nevybudovalo. Podľa vyššie spomenutej veduty bolo mesto chránené jednoduchšou, ale funkčnou fortifikačnou formou – drevenou palisádou a priekopou, ktorá obopínala celé mesto.
Archeologickým výskumom tak bola odkrytá unikátna terénna situácia osvetľujúca fortifikačný systém mesta Rimavská Sobota. Unikátny nález si môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea pozrieť každý deň od pondelka do piatka, v čase od 8:00 do 16:00. Rovnako ponúkame návštevníkom aj víkendové prehliadky múzea od 9:00 do 16:00. Ďalšie informácie nájdete na stránke www.gmmuzeum.sk.
PhDr. Alexander Botoš, (archeológ)