Za prísnych koronavírusových opatrení zišla sa 6.5.2020 hŕstka antifašistov pri pamätníku Červenej armády v Rimavskej Sobote, aby si pripomenula 75. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. Veniec k pamätníku osloboditeľov položili: poslanec NR SR za ĽSNS a primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, podpredseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote JUDR. Štefan Baláž, predseda OO SMER-SD Ing. Ivan Hazucha a predseda ZO SZPB arm.gen.Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Vzhľadom k tomu, že zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR sa k pietnemu aktu nedostavil načas, účastnici sa rozišli.
Keďže som ešte nemal spoj z Rimavskej Soboty do Čierneho Potoka, tak som si sadol na lavičku oproti pamätníku osloboditeľov a trpezlivo čakal.
Asi o 10 minút ma prebudilo zo zamyslenia trúbenie „kolonavírusových" vodičov áut. Na moje prekvapenie zastavilo vozidlo s diplomatickou značkou „CD“. Ukázal som vodičovi, aby pokračoval ďalej a odbočil vpravo na parkovisko. Z vozidla vystúpil pplk. Alexander ZADOROŽNYJ so svojou asistentkou Marinou Saratkinou. V tichosti v mene Veľvyslanectva RF v SR položili veniec k pamätníku. Pripomenul som im, že pamätník bol odhalený dňa 1.mája 1945. Po informáciach o výstavbe pamätníka som im ukázal pamätnú dosku padlých dôstojníkov pri oslobodzovaní Rimavskej Soboty.
Nebudem menovať všetkých, ale každého, vrátane žiakov, ktorých často sprevádzam pri pamätníku, zaujme mene meno kpt. KALAŠNIKOV. Tak sa v mysli mladých ľahko vštepí, že najväčšším hrdinom oslobodenia Rimavskej Soboty bol kpt. Kalašnikov. Veď kto by toto meno nepoznal? V Nemecku si pred pár rokmi patentovali dokoca výrobu dáždnikov s menom KAKAŠNIKOV.
Po položení venca k pamätníku pplk. A. Zadorožnij ma oslovil, či poznám plk. Ladislava Sládeka, červenoarmejca, ktorý bojoval ako prísluník Červenej armády v rámci 2. Ukrajisnkéo frontu od Rumunska až po Slovensko. Chce mu tlmočiť pozdrav od pána veľv&slanca RF v SR Alexeya Leonidoviča Fedotova.
Cestou k pánovi Sládekovi som ich zámerne viedol cez časť Tomašová. Boli prekvapení, keď som im doporučil, aby sme zastali pred zvonicou. Oproti zvonici som im ukázal budovu, na ktorej je pamätná, žiaľ tažko čitateľná, tabuľa s menom „ONDREJ ŠINÁR-ŠMÁL, ktorý ako kapitán Červenej armády padol pri obrane Sevastopolu dňa 28.augusta 1941. Bol to syn stolára, komsomoloec, ktorý si na nádvorí dvorany hotelu Tatra v roku 1938 vypočul slová Petra Jilemníckeho, Laca Novomeského a maďarského spisovateľa Josefa Marvaiho, aby sa Slováci a Maďari nedali vtiahnúť do vojny proti ZSSR.
S Ondrejom Šinarom-Šmálom, prebehol k ČA aj Pavol Balík, ktorý útok na Sevastopol prežil a neskôr vstúpil do vojska arm. gen. Ludvika Svobodu.
Po oboznámení sa s osudom O. Šinár - Šmála plk. Alexander Zadorožnyj v doprovode Mariny Saratiny, navštívili pána plk. v.v. Ladislva Sládeka. Po odovzdaní pozdravov od veľvyslanca A.L.Fedotova v krátkom stretnutí prebehla beseda o jeho červenoarmejskej epopeji spojená s prehliadnutím dokumentov a fotografií. Rozlúčka bola úprimná, takmer rodiná s výrokom „Na pabedu nad Germanijej" a s prianím pevného sibírskeho zdravia a kavkazskej dlhovekosi..“ všetkým „krasnoarjmencom!
V Čiernom Potoku 9.mája. 2020
JUDr. Jozef Pupala