V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ predstavíme verejnosti fragment skleneného náramku zo Včeliniec – najstarší sklenený predmet vo viac ako stotísicovom zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Nakoľko je múzeum od 9. marca 2020 až do odvolania zatvorené, prezentujeme zbierkové predmety prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Instagram a tiež na internetovej stránke múzea.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi.
Kelti vytvorili v období 3. – 2. storočia pred Kristom na území južného Gemera pomerne výraznú enklávu. Časť takejto keltskej osady bola preskúmaná aj vo Včelinciach. Počas archeologického výskumu boli odkryté dve zahĺbené chaty a hrnčiarska vertikálna pec s nálezmi keramiky. Pozornosť si zasluhuje objekt č. 5/1982 interpretovaný ako zahĺbená chata, vo výplni ktorej bol získaný bohatý archeologický materiál, ako napr. nálezy keramiky, fragment skleneného náramku, fragment bronzového náramku, bronzová spona, ako aj nálezy sapropelitových náramkov.
Sapropelitové náramky z tejto lokality sme predstavili už v minulosti. V rámci predmetu mesiaca máj budeme venovať pozornosť fragmentu skleneného náramku.
Sklo, resp. jeho deriváty (fajansa) sa začínajú na území Slovenska objavovať už v dobe bronzovej. Samotné sklo a výrobky z neho sa v Európe dlho považovali za luxusný tovar.
S najstarším sklárskym odvetvím, výrobou fajansy, sa stretávame už v 5. tisícročí na území Mezopotámie a Egypta. Predpokladá sa, že vynájdenie znalosti výroby skla úzko súvisela s metalurgiou farebných kovov, predovšetkým medi a bronzu. Postupne sa znalosť technológie produkcie skla rozširuje aj do ďalších oblastí, ako Anatólia, Kaukaz, Cyprus, Kréta a pod. V dobe halštatskej (staršia doba železná, 8. - 5. storočie pred Kr.) je už známa produkcia skla v severnom Taliansku, v alpskej oblasti, v Pričiernomorí, ako aj v západnej a strednej Európe.
V dobe laténskej (v mladšej dobe železnej, 400 – 0 pred Kr.) je už produkcia skla pomerne bežná, pričom existuje niekoľko nadregionálnych produkčných centier. Jedno z takýchto centier sklárskej produkcie sa predpokladá aj na území juhozápadného Slovenska.
Typickým výrobkom keltských sklárov boli sklenené koráliky a sklenený kruhový šperk – náramky, náramenice a prstene. Techniku výroby takéhoto kruhového šperku vynašli pravdepodobne Kelti. Sklovitú masu roztáčali a posúvali na kovovej alebo keramickej tyči tak, aby vznikli náramky a kruhy bez šva.
Fragment skleného náramku zo Včeliniec je zhotovený zo skla kobaltovomodrej farby, ktorá je príznačnou farbou pre keltské sklenené náramky. Náramok je na priereze v tvare písmena „D“. Zdobený je inkrustovanými osmičkovitými slučkami bielej farby. Fragment náramku môžeme zaradiť do skupiny náramkov 3b, ktoré patria do stupňa relatívnej chronológie LT C1, ktorý približne zodpovedá obdobiu medzi rokmi 225 – 150/120 pred Kr. Takéto typy náramkov boli súčasťou keltského ženského kroja. Na základe hrobových nálezov bolo preukázané, že sklenené náramky a náramenice boli v keltskom svete preferované na ľavej hornej končatine.
PhDr. Alexander Botoš