Naše piate putovanie venované 150 výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali na pokračovanie spoluautori Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, spestrujeme krátkym rozprávaním neznámeho autora, ktorým opisuje ako to vlastne bolo v čase keď táto svetoznáma jaskyňa ešte nebola objavená. Použili sme ju z príspevku Dr. Juraja Pacla, ktoré napísal pre časopis Krásy prírody v č.5/1970. Prečítajte si z neho krátky úryvok:
„Podľa ľudovej tradície pod vrchom Hanisková bol kedysi dávno obrovský podzemný priestor, cez ktorý pod južným viedol z dobšinskej strany krížom tunel až do údolia rieky Hnilec. Tento priestor sa však raz, z neznámych príčin, s hrozným hrmotom zavalil a pochoval súčasne aj južný vchod (asi dávnu štôlňu).
Iba v severnej časti zostal malý otvor, z ktorého vanul stále chlad. V blízkosti otvoru nahromadený sneh sa ani v letných mesiacoch neroztopil. A tak v letných horúčavách sa sem chodievali ochladiť pastieri, drevorubači, uhliari i poľovníci, ba aj výletníci. Radi pri tom spúšťali do „ľadovej diery“ celé kmene, skaly a rôzne haraburdie a podľa hrkotu padajúcich predmetov odhadovali hĺbku, ktorá podľa trvania zdala sa im nekonečná, končiaca až kdesi na dne pekla. Nikto zo zvedavcov nemal toľko odvahy, aby do tej diery vliezol a nazrel do jej tajomného a strach vzbudzujúceho neznáma.“
Zobrazenie jaskynných priestorov Dobšinskej ľadovej jaskyne z publikácie J. E. Pelech 1878 (a nasledujúce 3 obrázky):
(POKRAČOVANIE)
RNDr. Ondrej Rozložník, Ing. Mikuláš Rozložník