Dňa 4.3.2020 v predpoludňajších hodinách navštívili Jána Štefánika v byte svojej dcéry Viery v Hnúšti zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike - tretia tajomníčka pani Marija Verchinina, so svojou asistentkou Olinou Borodnevou, aby účastníkovi protifašistického odboja Jánovi Štefánikovi pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny 1941 - 1945 odovzdali pamätnú medailu, ktorú mu odelil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Hostí Ruského veľvyslanectva sprevádzal predseda redakčnej rady periodika SZPB Bojovník a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Slávnostného aktu odovzdania pamätnej medaili bol prítomný aj predseda ZO SZPB v Hnúšti Pavol Kyseľ a pocteného dcéra Viera Guželová s manželom.
Po odovzdaní ocenenia Ján Štefánik, napriek krásnemu a pokročilému veku si pospomínal na vojenské udalosti.
Pýtate sa kto vlastne je Ján Štefánik, nositeľ priezviska jedného zo zakladateľov Československa po rozpade Rakúsko Uhorska v roku 1918?
Krátko po zrode Česko-Slovenska sa v lone Slovenského rudohoria v obci Klenovec sa 15. marca 1922 v robotníckej rodine manželom Štefánikovcom Pavlovi a Judite rodenej Dovalovej narodil syn Janko. Janko bol jedným z ôsmich detí. Poživeň rodičia pre kŕdel detvákov zaobstarávali na rodnom grunte a v robote v hore. Aj Janko po skončení ľudovej školy ako mladý chlapec sa stal v roku 1938 drevorubačom. (Bol tak vedený až do roku 1948)
Po Mníchovskom diktáte v októbri 1938, rozpade Česko-Slovenska a následnej Viedenskej arbitráži, kedy Horthyovské Maďarsko okradlo aj juh Gemera, sa Klenovčania hrdo hlásili k Slovensku, veď im v srdci tĺkla krv Slovanská. Tak sa slovenská "mladá chasa" vzpierala bojovať proti bratom Rusom.
Nuž aj mladý "regrút" na vojnu narukoval 1.10.1943 do Nového Mesta nad Váhom. Ako vojak armády Slovenského štátu sa dobrovoľne zapojil po 29.8.1944 do vyhláseného Slovenského národného povstania. Bol zaradený do tzv. "pionierskeho praporu" v Banskej Bystrici. Zúčastnil sa bojov proti Nemcom v oblasti Zvolenskej Slatiny, Detvy, atď. Vojnové útrapy, zima, hlad, každodenné nebezpečenstvo smrti mu pomáhala vzdorovať viera v spravodlivý boj proti fašizmu a domácim kolaborantom - gardistom.
Po skončení druhej svetovej vojny nastúpil do svojej roboty ako lesný robotník vo svojom rodisku.
V roku 1949 sa prihlásil do Zboru národnej bezpečnosti a v službe na rôznych miestach v rámci Banskobystrického kraja sa dostal na obvodné oddelenie ZNB v Hnúšti.
Počas neformálnej besedy po udelení ocenenia a spomienok na boje za slobodu požiadal zástupkyne Ruského veľvyslanestva v Bratislave, aby tlmočili pánovi prezidentovi Ruskej federácie úpriné poďakovanie za ocenenie a spomienku na bratských bojovníkov v slovenských horách. Pri rozlúčke vzhľadom k blížiacemu sa krásnemu životnému jubileu oslávenca zanôtili Mnoga leta živjó.
JUDr. Jozef Pupala.