V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ je v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavené botanické dielo Dr. Gustáva Reussa: Května Slovenska čili opis všech jevnosnubných na Slovensku divorastaucích a mnohých zahradních zrostlin... z roku 1853 z historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea. Dielo je vystavené v priestoroch stálej expozície múzea od 2. do 31. marca 2020.
Května Slovenska čili opis všech jevnosnubných na Slovensku divorastaucích a mnohých zahradních zrostlin podlé saustavy De Candolle-ovy. S připojeným Zrostlinářským Názvoslovím, Slovníkem a Návodem k určitbě zrostlin podlé saustavy Linné-ovy vypracoval a vydal Dr. Gustáv Reuss.
Autor už počas gymnaziálnych i vysokoškolských štúdií medicíny zbieral botanický materiál. Jeho herbár obsahoval 2 000 exemplárov rastlín. Vedomosti 
získaval samoštúdiom botaniky. V tom čase ešte neexistovala na území Slovenska botanika ako vedná disciplína, takže zároveň utváral odborné slovenské botanické názvoslovie. Knihu napísal v slovakizovanej češtine. Je výsledkom mnohoročného snaženia. Na 497 stranách obsahuje podrobný odborný popis 2 000 zozbieraných rastlín z územia Slovenska. Autor venoval dielo predovšetkým svojmu otcovi Samuelovi Reussovi, ale zároveň i celému svojmu milému slovenskému národu. Svojou odbornosťou je určené lekárom, hospodárom, lesníkom, záhradkárom, ale podľa slov autora: „Tímto způsobem ale i každý milovník a skaumatel s maudrými zákony božími se obeznámí, svůj cit krásy vzdělá a zešlechtí, ba i sama přírody věda svůj stánek upevní.“ Kniha bola vytlačená v roku 1853 v Banskej Štiavnici vo formáte 21 x 14 centimetrov. Viazaná je v jednoduchej väzbe s lepenkovými knižnými doskami potiahnutými mramorovaným papierom. Hoci bola vysoko hodnotená odborníkmi, o jej kúpu bol malý záujem. Možno i preto, že vyšla bez ilustrácií.
Gustáv (Maurícius) Reuss (1818 - 1861) bol synom revúckeho farára Samuela Reussa. Študoval na gymnáziu v Rožňave a na lýceách v Levoči a v Bratislave. Medicínu študoval v Pešti a vo Viedni. Stal sa lekárom v Miškovci, kde sa i oženil s Teréziou Šándorovou. Ich manželstvo bolo bezdetné. Po šesťročnom pobyte v Miškovci sa vrátil do rodnej Revúcej, stal sa mestským lekárom, neskôr banským lekárom Rimamuránskej železiarskej spoločnosti. Gustáv Reuss sa venoval i histórii, národopisu a po vzore svojho otca pokračoval v zbieraní ľudovej slovesnosti v Gemeri a Malohonte. Jeho práce zostali prevažne v rukopisoch. Trpel viacerými chorobami, na následky ktorých zomrel mladý, 43-ročný.
Samuel Reuss (1783 - 1852) bol významným a dlhoročným farárom evanjelickej cirkvi vo Veľkej Revúcej, administrátorom potisskej superintendencie a členom Učenej spoločnosti malohontskej. Zároveň bol slovenským národným buditeľom, historikom a etnografom, významným zberateľom slovenských ľudových rozprávok.
Mgr. Iveta Krnáčová