„Keď ideš cez púšť, nehádaj sa s ťavou.“
„Buď trpezlivý, aj vajce raz odíde na vlastných nohách.“
„Slona nikdy neunaví nosiť chobot.“
Staré africké príslovia používajú pre názornosť zviera – ale hovoria o ľudských vlastnostiach. To už je taký náš prastarý ľudský zvyk. V bájkach už tritisíc rokov poukazujeme na neľudské správanie človeka, namiesto toho, aby sme sa jednoducho poľudštili. V živočíšnom tranze si nadávame do volov, somárov či svíň, neuvedomujúc si, že takto sa už ani zvieratá nesprávajú. Ba v mnohých ohľadoch by nám mohli byť vzorom.
Z napísaného vyplýva, že odveké paralelné súžitie človeka a živočíšnej ríše vždy bolo pre nás inšpiratívne a stále môže byť aj poučné. A čo si o nás myslia zvieratá...? To nevieme – žiaľbohu. Alebo vďakabohu? Nuž nevieme to síce, ale môžeme si myslieť, čo si myslia!
Pán Pavel Ferdinandy takúto alternatívu vo svojej najnovšej premiérovej výstave prináša. Na svojich fotografiách konkrétnu dvojrozmernú obrazovú situáciu dopĺňa ďalším rozmerom – myšlienkou zúčastneného – monologickou výpoveďou konkrétneho zvieracieho aktéra. A či je tá myšlienka skutočná a pradivá alebo iba domnelá, vytvorená v kreatívnej mysli tvorcu, na to môže odpovedať iba autor sám.
Pavel Ferdinandy bol prakticky celý svoj život aktívnym dokumentaristom kultúrneho, spoločenského aj športového života v Revúcej – systematicky fotografoval a písal do novín i časopisov o podujatiach v našom dome kultúry, o verejnom živote v meste i regióne. Spolupodieľal sa na vydaní viacerých reprezentatívnych kníh o Revúcej a jej histórii. Navyše, zo svojich ciest po svete priviezol tisícky unikátnych záberov živej prírody, ktoré predstavil doteraz v niekoľkých výstavách.
Hoci už Pavel Ferdinandy nechodieva s fotografickým prístrojom na krku, stále má čo ponúknuť oku diváka. Stále má originálne myslenie i videnie fotografa-nadšenca, ktorý vníma nielen obmedzenú dvojrozmernú plochu fotografie, ale vidí aj jej „hĺbku“. Ako dlhoročný skúsený pozorovateľ života skrz objektív aparátu prirodzene vie, že každý záber má svoj príbeh. Z nezastaviteľného časoprúdu života vystrihne cvaknutie uzávierky tisícinu sekundy – iba ten kratulinký a zúžený pohľad zostane v aparáte, počítači, na obrazovke, možno na papieri – no realita beží ďalej a ďalej... Prírodná scenéria z onoho jediného záberu je dnes už úplne inde, ba možno ani nie je, zviera alebo človek, zachytení na snímke už tiež nemusia existovať – všetko je inak a aj my sme iní... Panta rhei! Iba ten, kto bol vtedy pri tom pozná súvislosti záberu, takpovediac úplný kontext onej tisíciny sekundy. Iba živý svedok môže dopovedať príbeh, ktorý v jedinom fotozábere vzbudil našu zvedavosť – a my chceme vedieť viac.
Vo svojej výstave ponúka Pavel Ferdinandy takýto „príbeh fotografie“, dokonca hovoriaci. Na záberoch zvierat, ktoré nafotil v africkej prírodnej rezervácii, vidíme ich konkrétne myšlienky. On, fotograf, bol pri tom, iba on zažil osobne zobrazenú udalosť, takže nie je namieste pochybovať o dôveryhodnosti zvieracích myšlienkových pochodov. Hoci, niečo vari napovedá aj fakt, že monológy umiestnil autor figliarsky do komiksovej bubliny...
Pozývame vás na originálny divácky zážitok pri „čítaní fotopríbehov“ Pavla Ferdinandyho!
Výstava AFRICKÉ MONOLÓGY vo výstavnej sieni Mestského domu kultúry v Revúcej potrvá do 27. marca 2020.
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Foto: Peter Poboček