Daniela R. Laboš, rodáčka z Revúcej, je slovenská výtvarníčka, v súčasnosti pôsobiaca vo Veľkej Británii.
V Bratislave študovala na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení u profesora Daniela Fischera. Na Newcastle University vo Veľkej Británii absolvovala štúdium maľby na katedre Fine Arts Department pod vedením Katie Cuddon. Po absolvovaní, ale už aj počas štúdií, pôsobila ako pedagogička v Súkromnej umeleckej škole Artiana v Revúcej. Taktiež spolupracovala s tímom reštaurátorov v Košiciach na reštaurovaní Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Ako reštaurátor sa podieľala na zachovaní a obnove freskových malieb zo 14. storočia v románskom Kostole najsvätejšej trojice v gemerskej obci Rákoš.
V súčasnosti žije, tvorí a pôsobí ako rezidenčný umelec v galérii Rooftop Arts Centre (UK), kde založila a vedie výtvarné kurzy pre deti.
Vo svojej tvorbe sa venuje najmä maľbe, inštalácii a práci s materiálom. Vystavovala na Slovensku a aktívne sa zúčastňuje skupinových výstav vo Veľkej Británii, Švajčiarsku.
Poprosila som ju o rozhovor...
Vaša tvorba je pre nás zobrazením iných svetov, ktoré sú skryté nášmu tradičnému vnímaniu reality. Kde beriete svoju inšpiráciu?
Sú v podstate všade. Témy a inšpirácie nachádzam v kolobehu každodenného života v triviálnych situáciách a taktiež vychádzam z osobného pozorovania, skúmania.
Kde pramenia začiatky Vašej práce a čo Vás priviedlo k štúdiu výtvarného umenia?
Výtvarným umením žijem od malička. Dalo by sa povedať, naozaj od útleho detstva, keďže moja mamka je tiež výtvarníčkou a zároveň bola a aj stále je skvelou učiteľkou momentálne v SZUŠ Artiana. Keďže ZUŠ-ky fungujú na báze popoludňajšieho vyučovania, detstvo som trávila práve tu. Priamo vo výtvarnej „kuchyni“. A keďže svet umenia bol po každej stránke pre mňa neskutočne ohromujúci, relatívne skoro bolo rozhodnuté, ktorým smerom povedú ďalšie moje kroky.
Čo bolo najväčšou výzvou pri vytváraní Vášho umenia v cudzej krajine?
Ja som človek, ktorý mal odjakživa sedemmíľové čižmy a teda bolo len otázkou času, kedy vycestujem za hranice ☺. V cudzine je fascinujúce, že tam prichádzate najskôr inkognito, ako nepopísaný papier a s prvým hlbokým nádychom začínate odznova. To máte presne ako s každým novým obrazom. Je to síce dlhá cesta, ale na konci každej cesty je cieľ. No a práve táto cesta za cieľom ma neskutočne baví, pretože je to proces, ktorý vás obohacuje, napĺňa a posúva vpred. Je to také skúšanie a prekračovanie vlastných limitov.
Aké techniky, postupy maľby, materiály a nástroje najčastejšie využívate ?
Byť umelcom je naozaj veľkou výhodu, pretože vo svojej práci neustále bádate, hľadáte, experimentujete, vymýšľate. Primárne pracujem s maľbou. Ale občas si odskočím aj k inštalácii ☺. V maľbe pracujem s kombinovaním rozličných techník, základom je maľba akrylom, pretože akryl je rýchla technika a keďže rýchlo schne, tak môžete pracovať súbežne s rozličným materiálom. Zvyknem využívať fixky, rôzne rydlá, ostré predmety, ale aj sklo, obrazy tiež šijem a tak rôzne. Užívam, vychutnávam si vlastne každý jeden krok od zmontovania rámu, napnutia plátna, nanesenia šepsu (šeps je náterová hmota používaná pre prípravu plátna) až po posledný ťah štetca. No a pri inštaláciách sa koncentrujem na materiál, ktorý má určitú výpovednú hodnotu, skúsenosť, vlastnú históriu, niečo zažité.
Je niečo, čo vytvárate najradšej a akým záľubám sa venujete vo voľnom čase?
Ja celkovo som veľmi rada kreatívna a stále rada niečo robím. Nedokážem sedieť len tak. Niekedy keď sa stane, že nemám čo na práci, ma to štve, že nemám do čoho pichnúť. Ale to je naozaj minimálne, lebo tých činností je dosť. Keď nie som v ateliéri, tak som vo svojej pracovni doma a pracujem na ručne maľovaných taškách, tričkách a budujem vlastnú designovú fashion značku. Potrpím si na dobrom a kvalitnom jedle, tak tvorím aj v kuchyni. No a keďže mám psíka, tak veľmi rada s ním trávim čas a spolu s manželom relaxujeme všetci v prírode alebo záhrade.
Robíte umenie aj na zákazku podľa priania niekoho iného?
Nie. Vyskúšala som to, ale nenašla som sa v tom. Mala som pocit, že to čo robím, nerobím ja, ale niekto iný. Ja sa snažím robiť umenie, ktoré si ma samo nájde, osloví diváka alebo potenciálneho majiteľa.
Stalo sa Vám, že keď ste už s prácou bola skoro hotová, a po bližšom zadívaní sa Vám to znepáčilo a začali ste znova, kým to nebolo to „pravé“?
Jasné. Je to prirodzený vývoj tvorby. Absolútne sa tomu nebránim. Niekedy obraz zvesím nedokončený zo steny, odložím a on si tak pomaly oddychuje. Neskôr v ten „ pravý čas“, kedy sa dostaví nutkanie opäť sa k nemu vrátim a pokračujem. Niekedy sa zase naštvem a zrecyklujem ho. Každý obraz má vlastnú identitu, auru a musí dozrieť v správny čas.
Využívate pri maľovaní techniku tzv. color blocking (použitie troch a viacerých kontrastných farieb na jednom obraze s cieľom rozbiť jednotu priestoru)?
Úprimne? Ja som sa nikdy vo svojich dielach nesnažila o tento systém, i keď na aktuálnej výstave to môže v niektorých dielach evokovať. Ale nie, môj zámer to nie je.
Keďže, už máte za sebou nemalé množstvo úspechov, ktoré pokladáte za svoje najväčšie?
Myslím, že najväčšiu radosť som mala z toho, keď som dostala email a v ňom bolo potvrdenie, že moje práce boli vybrané na výstavu do Londýna, do „Mekky umenia“. Vlastne asi každú pozitívnu správu ohľadom tvorby, aj vo svojom živote všeobecne, pokladám za úspech, lebo potom Vám dochádza, že to čo robíte, má zmysel.
Zažili ste počas Vášho tvorenia aj niečo nevšedné, čo Vám utkvelo v pamäti?
Nevšedných zážitkov bolo niekoľko. Raz som pracovala na inštalácii, ktorá pozostávala asi zo 4000 drobných kúskov drievok. Tie kúsky boli vlastne drevené lišty, časti nábytkov, podláh, proste materiálu z konkrétnych, ale mne neznámych domácností. Materiál, ktorý pôvodne slúžil, ale svoj účel už splnil a tak bol pri rekonštrukcii domov surovo vyhodený do technických kontajnerov. No a ja som chodila po sídliskách a v sutinách, v troskách a kontajneroch som tento materiál zbierala pre svoju inštaláciu do vriec. Potom som s tým vykračovala sama, krásne vyobliekaná, cez celé staré mesto v Bratislave pešo až do školy, sprevádzaná užasnutými pohľadmi okoloidúcich.
Ako často navštevujete Vašu rodinu, Vaše rodisko? Je Vám niekedy smutno? Vaše plány do budúcnosti?
Niekedy to bolo častejšie, no s pribúdajúcimi aktivitami a povinnosťami je to o dosť zložitejšie, takže iba dvakrát do roka. Ale samozrejme na dlhšie. Určite by som si priala, aby to mohlo byť častejšie. Moje plány do budúcnosti sú aj naďalej na sebe pracovať. A keďže v súčasnosti robím výtvarné kurzy pre deti, ktoré sa tešia popularite a dobrej návštevnosti, tak možno časom to rozšíriť a dopracovať sa k vlastnej škole v zahraničí.
Máte obľúbený citát, myšlienku či rituál, ktorý Vás sprevádza pri Vašej tvorbe?
Konkrétny citát nemám. Ale vždy si ateliér musím upratať, keď začínam nový cyklus tvorby. ☺
Krása, premenlivosť, koníček v podobe autorkinej práce s umením – to je to, čo nám obdivovateľom umenia ponúka výstava našej rodáčky Daniely R. Laboš, na ktorú Vás srdečne pozývame a želáme Vám príjemný umelecký zážitok.
Výstava tvorby výtvarníčky je nainštalovaná v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej od 7.2.2020 do 13.3.2020.
Text: V. K., Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC
Foto: K. Molnárová, E. Kochjarová