V obci Drnava, v doline riečky Čremošná v Slovenskom krase, 10 km od Rožňavy, v októbri 2019 vznikol nový náučný chodník, ktorý mapuje históriu i prírodné bohatstvo tejto oblasti. Nesie názov Poklady Drnavy a návštevník sa vďaka nemu vráti do slávnych čias baníctva a železiarstva, uvidí viaceré historické pamiatky a spozná krásy okolitej prírody. Chodník je dlhý 4,5 kilometra a má 8 zastavení s informačnými tabuľami v slovenskom aj maďarskom jazyku. Trasa je nenáročná a zvládnu ju aj rodiny s deťmi, alebo skupiny žiakov. Túto turistickú zaujímavosť otvorili vďaka iniciatíve miestnych nadšencov.
Značená trasa začína pri Drnavskej železiarni a pokračuje okolo mohutného viac ako 300-ročného duba k zrekonštruovanej štôlni Dionýz (Dénes), kde bola vybudovaná oddychová
zóna s altánkom a malým jazierkom. Následne trasa vedie cez les, odkiaľ je krásny výhľad na celú dedinu. Po ceste k ďalšiemu zastaveniu – kaplnke panny Márie – sú informačné tabule popisujúce faunu a flóru v obci a jej okolí. Poslednými zastaveniami uprostred obce je jednoposchodový barokovo-klasicistický kaštieľ, postavený v druhej polovici 18. storočia pre Štefana Andrášiho (v súčasnosti, žiaľ, s dosť nevhodne upravenou fasádou) a katolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1779.
Okrem informačných tabúľ a vyznačenia samotnej trasy náučného chodníka vnikol zároveň propagačný dvojjazyčný leták. Obsahuje mapu, historické fotografie a detailný popis jednotlivých zastavení, v ktorej sa možno dočítať aj o histórii obce.
V obci a jej okolí sa nachádza množstvo pozostatkov po banskej a hutnícko-železiarskej činnosti. Od štôlne Dionýz vedie trasa bývalej úzkorozchodnej železnice na Malý vrch, kde sa nachádza torzo portálu štôlne Anton (Antal). Od štôlne Dionýz smerom na Bôrku cca 500 m pri starej horárni je cesta kopírujúca Banský potok, kde sa nachádzajú torzá banskej činnosti, štôlňa Karol, halda štôlne Tomáš ako aj štôlne Západná Irma a Anton.
Trasu náučného chodníka Poklady Drnavy je možné absolvovať aj na bicykli. V Sedliackom dvore Tulipán (Drnava, č. d. 31) je možné si vypožičať elektrobicykel a okrem náučného chodníka spoznať aj širšie okolie doliny Čremošnej, Volovských vrchov, Slovenského krasu či Zádielskej tiesňavy.
Zaujímavosti:
Prvú vysokú pec v Drnave dala postaviť v roku 1817 na mieste štyroch bývalých slovenských pecí vdova po Štefanovi Andrášim, Mária Festetichová. Jej syn, gróf Juraj Andráši nechal neskôr postaviť druhú vysokú pec so zlievarňou. V roku 1825 bola vystavaná na tú dobu moderná železiareň, ktorá bola od 30. rokov 19. storočia považovaná za vzorový železiarsky závod v Uhorsku. V železiarni spracovávali rudy z banských polí na vrchu Rákoš, Malom vrchu a z okolia Drnavy, Rožňavy, Štítnika a Dobšinej. Odlievali sa tu aj strojné súčiastky, železničné výhybky a kolesá, ale aj dekoratívne a spotrebné predmety, ako liatinové piecky, náhrobníky, mreže či zábradlia. Súčasťou výrobného programu boli aj drobné predmety potrebné v zámočníckych dielňach, napr. skrutky, ale aj rozličné sporáky, platne, nádoby, kotle, závažia, súčiastky do hodín a iné. O vysokej technickej úrovni výroby svedčí aj skutočnosť, že tu v roku 1844 odliali nosníky a hlavné časti pre Széchenyiho reťazový most (Lánchíd) v Budapešti, dokončený v roku 1849. Železiareň bola v prevádzke do roku 1915.
Banská činnosť v tomto rudnom rajóne siaha do dávnej minulosti. Dobývali sa tu hlavne železné rudy limonit a siderit, súbežne sa ťažil aj baryt (v mineralogickom názvosloví písané barit), ktoré sa tavili v slovenských peciach v Drnave, písomne uvádzaných už v roku 1619. V roku 1894 bolo na území obce 18 železorudných baní. Najvýznamnejšou žilou tejto oblasti bola žila Dionýz a svojou dĺžkou 1200 metrov a max. mocnosťou 12 metrov aj najväčšou. Hlavným rudným minerálom tu bol siderit. Žila Dionýz bola otvorená dedičnou štôlňou Dionýz (Dénes), ktorej zaujímavý portál je dodnes zachovaný. Po roku 1942 sa štôlňa spojila úzkokoľajovou železnicou s ložiskom na Malom vrchu, odkiaľ sa na dopravu rudy do úpravní v Rožňavskej Bani vybudovala 7,5 km dlhá lanovková dráha. Ťažba bola ukončená 31.12.1965. (Iný zdroj uvádza, že ťažba železných rúd a barytu (baritu) na Malom vrchu bola ukončená v roku 1969 a ťažba sideritu v Drnave v roku 1974.)
Viac informácií:
https://sobotnik.sk/2019/10/drnava-naucny-chodnik-poklady-drnavy/
http://ciernediery.sk/zeleziaren-v-drnave/
https://www.majgemer.sk/images/stories/kultura/banici/banictvo/nerastne-suroviny-roznava.pdf
http://www.slovensky-kras.eu/info/kam-za-pamiatkami/stolna-dionyz-v-drnave/
http://banskacesta.eu/obce/data/uploads/drnava/drnava.pdf
Pripravuje Marta Mikitová