Dňa 25. septembra 2019 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „István Hatvani (1718 - 1786)“. Výstava je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca a rodáka z Rimavskej Soboty. Vznikla pri príležitosti 300. výročia narodenia polyhistora a je vôbec prvou výstavou svojho druhu na území Slovenska a rovnako aj v Rimavskej Sobote. Kurátorkou výstavy je PhDr. Éva Kerényi PhD. (historička Gemersko-malohontského múzea). Spoluorganizátorom výstavy je Reformované kolégium v Debrecíne, na ktorom rimavskosobotský polyhistor pôsobil. Na výstave odborne spolupracoval Dr. Gáborjáni Szabó Botond PhD., riaditeľ Múzea a Knižnice Reformovaného kolégia v Debrecíne. Výstava potrvá do 31. januára 2020.
Rimavskosobotský rodák István Hatvani (1718 - 1786) získal prívlastok „uhorský Faust.“ Jeho mladosť nebola ničím iným, ako nepoddajným bojom za dosiahnutie možnosti vzdelávania sa. Doba, v ktorej žil bola plná neustálych bojov, ako pre protestanta to znamenalo boj proti nadvláde katolicizmu, ako pre vedca boj proti mentalite celej svojej doby. Pôsobenie Istvána Hatvaniho spadá do obdobia panovania Márie Terézie, kedy protestantské kolégiá museli zdolávať mnoho prekážok. Takmer štyri desaťročia pôsobenia rimavskosobotského vedca v Debrecínskom reformovanom kolégiu prispeli k pozdvihnutiu úrovne vyučovania filozofie, matematiky, fyziky, chémie a teológie. Hatvani bol jedným z najpripravenejších polyhistorov svojej doby, ktorý dal o sebe počuť vo viacerých vedných disciplínach. Počas svojej kariéry, okrem dejín filozofie, učil aj ontológiu, theologiu naturalis, kozmológiu, physico generalis a specialis, experimentálnu fyziku, botaniku, lekársku fyziológiu, zemepis, hydrostatiku, mechaniku, astronómiu, etiku a prírodné právo. 
Okrem pozície učiteľa priniesol spoločnosti veľa pozitívneho aj v mnohých ostatných sférach života. Niekoľko rokov počas svojej mladosti pôsobil aj ako kazateľ. Ako lekár zobral do rúk riadenie zdravotníctva Kolégia, bol prvým školským lekárom v Uhorsku a hlavným dozorcom debrecínskych lekární. Vyznamenal sa takisto v astronómii, pomocou hvezdárskych pravidiel vymedzil geografickú polohu Debrecína. „Diabolský profesor“, ktorý vyučoval pomocou experimentov, sa zaslúžil o prezývku „uhorský Faust.“ Svojim moderným, európskym myslením generoval okolo svojej osoby mnoho legiend, ktoré však nemajú pravdepodobne nič spoločné s jeho osobou a životným dielom. Výstava je realizovaná s finančnou podporou BBSK
PhDr. Éva Kerényi PhD.