Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa

obr. 02 - Orientačne rekonštruované ústie štôlne, podľa návrhu Š. Polgáriho, kde je uložený banský vozík tzv. hunt ako i náradie na razenie štôlne, nakladanie horniny a uhlia do vozíka.		obr. 03 - Približná lokalizácia štôlne.

Výskyt uhlia sa nachádza v blízkosti svetoznámej jaskyne: „Dobšinská ľadová jaskyňa“.
Objavili ju „dobšinčania“: Ing. Eugen Ruffiny - banský inžinier, Gustáv Lang - mestský policajný kapitán v Dobšinej a Andrej Mega - hlavný účtovník banskej banky.

Považujeme za vhodné čitateľov oboznámiť i so základným dokumentom, ktorý formou zápisnice potvrdzuje objav tejto jaskyne. Originál zápisnice, spísanej v maďarskom jazyku dňa 16. júna 1870, našiel Ondrej Rozložník medzi množstvom archívnych písomných dokladoch o Dobšinej v Štátnom archíve Ministerstva vnútra, pobočka Rožňava v roku 2008.

Preklad dokumentu z maďarského jazyka :

Zápisnica

Zaznamenaná na osade Ostrá skala v Stratenskom údolí 16. júna 1870.

Prítomní boli:
Veľkomožný pán Emil Ebeczky, kráľovský radca a školský inšpektor Gemerskej župy, Pavol Gömöri, starosta mesta Dobšiná, Márton Szontagh, člen mestského zastupiteľstva a riaditeľ Zemberských baní, Alexander Brecz, mestský lesný majster, Alexander Nehrer, mestský pokladník, Bertalan Szontagh, člen mestského zastupiteľstva a pokladník sporiteľne, Gustáv Gömöri, člen mestského zastupiteľstva, Ondrej Mega, mestský kapitán, Miksa Gömöri, inžinier, Nándor Fehér, lekár, Eugen a Aladár Ruffinyi. Gustáv Lang, Miksa Klein, Ondrej Szojka, mestský gazda, Ondrej Pek, Ondrej Dinda, Ján Lipták, Ján Gál, Szilárd Fischer, Kálmán Sarkány a Michal Urbán, školský inšpektor.

Predstavenstvo mesta Dobšiná jednohlasne vyhlasuje, že základné cirkevné školy v meste na základe uznesenia číslo 38 z roku 1868 sa pretransformujú na obecné školské zariadenia. Z tohto dôvodu sa dnešného jednania osobne zúčastnil tu prítomný veľavážený školský inšpektor Gemerskej župy. Využijúc dnešné jednanie v osade Ostrá skala, treba sa zmieniť aj o prehliadke doteraz nie celkom známej ľadovej jaskyne vo vrchu Ducsa, v nadmorskej výške 2684 stôp. Prehliadka jaskyne sa uskutočnila pod vedením baníka s akademickým vzdelaním Jenő Ruffinyiho. Z dôvodu úchvatnej krásy podzemných priestorov požiadal prítomného starostu mesta aby sa prihovoril v mestskom zastupiteľstve za začatie sprístupnenia objavených priestorov, aby si zázrak prírody mohla vychutnať aj verejnosť. Jaskyňu pomenovať podľa neúnavného jej objaviteľa na Ruffinyiho jaskyňu. Túto slávnosť krstu zakončiť družnou hostinou a ako trvalú pamiatku tejto udalosti zápisnicou podchytiť. Požiadať starostu mesta, aby povolil kópiu zápisnice uložiť v archíve mesta Dobšiná.

Dňa: uvedené hore

Ebeczky Emil Královský radca a školský inšpektor
Urbán Mihály, školský inšpektor
Gömöri Pál, starosta mesta
Brecz Alexander, lesník mesta
Néhrer Alexander, pokladník mesta

Poznámka: objavitelia ju ale objavili a zdokumentovali už pred dátumom tejto zápisnice, podľa ktorej na nej podpísaní účastníci jaskyňu v sprievode objaviteľov ešte v ten istý deň aj prezreli.

Výskyt uhlia

Banská štôlňa, v ktorej narazili na sloj „kamenného uhlia“, je meračsky zakreslená neznámym geodetom v mape z roku 1876 uchovanej v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Bola zhotovená 6 rokov po zápisničnom potvrdení o objave Dobšinskej ľadovej jaskyne.

obr- 06 - Sken originálu mapy z archívu ŠUBA s prekladom názvov a doplnkami.		obr. 07

Dĺžka razenej banskej štôlne je podľa odhadu 70 až 100 m. Uhoľná sloj, v nej zistená, bola možno sledovaná i smerne a do hĺbky. V reze je zakreslený aj úklon uhoľnej sloje. V nadpise mapy je uhlie (kvalitatívne) nazvané ako „kamenné uhlie“ (Steinkohle), ale ide o hnedé uhlie.

Štôlňa bola asi razená v profile okolo 2,5 m2 (šírka 1,5 m, výška 1,70 m). Pri rekonštrukcii ústia štôlne sa našiel i ostatok koľajnice, čo nasvedčuje, že aj doprava v štôlni už bola vykonávaná pomocou banského vozíka na koľajniciach a pri razení sa mohol použiť už aj pušný prach. Sme ale presvedčení, že s razením tejto štôlne sa začalo už v roku 1769 a musela byť asi razená ručne ako tzv. „kresanica“ t. j. kladivkom a želiezkom pričom odvoz kameniva sa robil pomocou „hunta“ - banského vozíka s jedným kolesom, tlačeného baníkom na povrch po doskách. Určite sa razila pred objavením jaskyne, pretože objaviteľ jaskyne Eugen Ruffiny sa o tejto štôlni v svojich správach nezmieňuje.

O výskyte uhlia v teritóriu Dobšinej máme k dispozícii aj nasledujúcu archívnu mapu z roku 1769, ktorá dokumentuje a po preskúmaní potvrdzuje, že ide o tú istú lokalitu ktorá je uvedená na predošlej mape z roku 1876.

Obr. 08 – Ručné razenie štôlne – kresanice.		obr. 09 - Archívna mapa z roku 1769 s doplnenými údajmi.

Preklad nemeckého textu v mape:

Geometrický pôdorys a profil
O jednej sloji (gang) kamenného uhlia, objavenej Michaelom Dimjanim zo Spišskej Novej Vsi, nachádzajúcej sa v Gemerskom komitáte, v teritóriu Dobšinej, pod záhradou v tzv. lúkovom záhradnom pozemku pri červenom močiari, (Unter den Garten in dem sogenanndten Wiesen Grund). Spracoval v septembri 1769 Joh. Laszer Reitzner, banský správca.

Poznámky k lokalizácii štôlne na tejto mape:

Na mape nie je žiadny konkrétny údaj, podľa ktorého by sa lokalita dala jednoznačne určiť. Je v nej však uvedené že je v teritóriu Dobšinej.
Nachádza sa na pravostrannom prítoku rieky Hnilec. Takéto väčšie prítoky, do tejto rieky, sú pri Hnileckej jelšine, prítok je asi 2 km západne od Dobšinskej ľadovej jaskyne a v pokračovaní toku rieky pri obciach Stratená (roklina Tiesňavy) a Rakovec.

Po posúdení a preverení vhodného horninového prostredia s ohľadom na výskyt uhlia na geologickej mape v okolí prítokov, sme presvedčení, že lokalita zodpovedá len nálezu uhlia pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zodpovedala by tomu aj zobrazená morfológia územia v hornej časti obrázku, taká istá vzdialenosť od rieky Hnilec a taktiež názvy na mape od Luxa, kde sú uvedené názvy Vrchná a Spodná záhrada.

Výskyt uhlia pri Dobšinskej ľadovej jaskyni bol určite objavený a banícky skúmaný už v roku 1769. Následne bol potom predmetom prieskumu vykonávaného ďalšími oprávnenými majiteľmi v 19. storočí, ktorí už pracovali modernejšou technológiou razenia štôlne a odvozu hlušiny na povrch. O tom svedčia i údaje, ktoré uvádzame v pokračovaní článku.

Geologická pozícia výskytu uhlia overovaného prieskumnou štôlňou

Zaznamenaný výskyt uhlia sa, podľa geologickej mapy, zostavenej ŠGÚDŠ Bratislava a popisu hornín k nej, nachádza, vo vrchnej kriede druhohôr. Sloj hnedého uhlia vznikla v sladkovodnom brakickom horninovom súvrství s tmavosivými vápnitými z bridličnatými ílovcami, v ktorých boli nájdené i fosílie foraminifer – dierkavce, ako to uvádza D. Boorová v mape ŠGÚDŠ – pod označením vik2g. V nasledujúcej geologickej mape sme horninové súbory, ktoré sú detailne popísané vo vysvetlivkách geologickej mapy autormi, označili len názvami hornín.

obr. 10.
Archívne informácie o výskyte uhlia

Razenie a prieskum v tejto lokalite na začiatku 19. storočia potvrdzujú i informácie z kníh a novín:
V knihe: Mikulik, J.: A Bánya- és Vasipar története Dobsinán, Budapest, 1880, s. 31 je uvedené:

„Mesto Dobšiná okolo roku 1810, ale aj v ostatnom čase, vykonávalo prieskumné práce na kamenné uhlie v oblasti Ostrej skaly, ale po krátkej dobe, dospelo k presvedčeniu, že objavené ložisko nie je iba veľmi malé, ale ani neobsahuje čistú surovinu.

O uhlí v tejto lokalite bol v maďarských novinách uverejnený i nasledovný oznam uvedený nižšie. Žiaľ názov novín a dátum zverejnenia sa nateraz nepodarilo zistiť (možno Vasárnapi Ujság ?)

Preklad článku (v doslovnom znení):  (obr. 11 vpravo)

Nová baňa kamenného uhlia. V pohorí Gemer - Spiš, vedľa ľadovej jaskyne Dobšiná - ako je to napísané pre náš príspevok - sa narazilo na prvotriednu vrstvu uhlia, ktorej kvalita je rovnaká, ako má uhlie z Pruska. Banskí geológovia tiež uviedli, že dobšinský uhoľný rajón má nadväznosť na výbežky uhoľných vrstiev prusko-sliezskych hôr. Otváranie novej bane sa začalo ešte túto jeseň s prekvapujúcimi výsledkami.

O výskyte uhlia sa zmieňuje v článku aj:
Noth J. 1874: Kleine Mitteilungen Nr. 4 Kohlenvorkomisse an der Stracena – Höle bei Dobschau. Verh. geol. Reichanst, Wien.

Preklad informácie :

Na úpätí svahu pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou sa nachádzajú hnedé slienité bridlice, ktoré sú na čerstvom lome veľmi tvrdé a na povrchu sa rozpadávajú na rombické kúsky. V týchto bridliciach sa nachádzajú polohy čierne sa lesknúceho hnedého uhlia o hrúbke 2 až 6 Zoll (5,2 až 15,8 cm). Bridlice neobsahujú žiadne fosílie (Bivalen und Schnecken). Uhlie je lesknúco čierne a je prerážané žilkami kalcitu. Pre malú hrúbku sotva dosahujú významnejšiu hodnotu. Otázku či na iných miestach môžu mať väčšiu hrúbku a tiež v porovnaní zo Štajerskými výskytmi nemožno negatívne zodpovedať.

O tejto lokalite sa ďalej zmieňuje i: D. Andrusov v publikácii: Geológia Československých Karpát, zväzok II., 1959, str. 331.
V nej je uvedené:

„Polohy zlepencov sa striedajú s polohami červených slienitých bridlíc s vložkami a šošovkami svetlých alebo červenohnedých pieskovcov a prípadne i zlepencov. Pravdepodobne v týchto vrstvách sa nachádzajú v okolí stanice Dobšinská ľadová jaskyňa sloje lesklého hnedého uhlia o hrúbke 5 – 15 cm, ktoré na malú vzdialenosť vykliňujú (porov. North 1874). Vyskytujú sa v hnedých slienitých bridliciach, o ktorých sa Kettner domnieva, že tiež patria vrchnej kriede. Obsahujú faunu morských ulitníkov a lastúrnikov“.

Výskyt vyššie uvedených zlepencov, ktoré sú zakreslené v geologickej mape i pri výskyte uhlia overovaného štôlňou, možno vidieť neďaleko železničnej stanice Dobšinská Ľadová Jaskyňa:

Výskyty uhlia v okolí mesta Dobšiná

Sloje hnedého uhlia sú v okolí Dobšinej známe z karbónu paleozoika, v horninovom súbore hámorské vrstvy, nazvané podľa osady Vyšný Hámor v Dobšinej. Boli zistené i v 20. storočí v severnom pruhu vrchného karbónu viacerými vrtmi, napr. vo vrte G-37 pri Vyšnom Hámri.
Informácie o jeho výskyte v okolí Dobšinej sú aj v maďarskom odbornom časopise „Bányászsati és Kohászati Lapok“ (v ďalšom BKL):

Výpis z BKL 1906, II. č.24
Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1905 évben, s.736

Je potrebné uviesť, že jedna spoločnosť (kutató társaság) s úmyslom vykonávať prieskumné práce na možný výskyt uhlia a jeho ťažbu, uzavrela s mestom Dobšiná ako dotknutým väčšinovým vlastníkom územia dohodu, podľa ktorej vykoná na dotknutom území prieskum výskytu uhoľnej substancie.

Výpis z BKL r. XL, 1907, II. č.24
Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1906. évben, s. 717

K informácii z predchádzajúcej štatistiky o prieskumných prácach na kamenné uhlie v Dobšinej je potrebné uviesť, že banský inžinier Simon Jex, s úmyslom vylúčiť ostatných záujemcov získal 12 výhradných kutísk, v ktorých vykonával aj prieskumné práce, ale doteraz bez výsledkov. O výskyte uhlia pri Dobšinej bola zmienka aj v odborných časopisoch, ktorá však nezodpovedala celkom skutočnosti. V záujme podrobnejšieho zistenia skutočnosti plánujú realizovať prieskumné práce pomocou vrtov.

V publikácii Papp, K.: A Magyar Birodalom Vasérc- és Kőszénkészlete, Budapest, 1915, s.585 sa uvádza:

Záujem, o prieskum výskytu uhlia pri Dobšinej, vyvolalo pojednanie o vrstvách morského karbónu na okolí, ktoré uverejnil Fresch Frigyes roku 1906 v periodiku Földtani Közlöny. Prieskumné práce začal banský inžinier Jex Simon na základe dohody s mestom Dobšiná a vlastníkmi pozemkov v roku 1906. Prieskumné územie tvorilo 12 výhradných kutísk, práce však doteraz boli bezvýsledné.

Taktiež v knihe: Mikulik, J: A Bánya- és Vasipar története Dobsinán, Budapest, 1880, s. 31 je uvedené: Prieskumné práce v oblasti výskytu uhlia začal 29. januára 1720 Lányi Pál na lokalite pri Hanishő („wo von Hanneshő Wernarer Steig in die Gilnitz kombt und der Gölnitz nach Runter“) a pokračoval v roku 1727.

Záverom

Pre informovanosť uvádzame veľmi stručne výskyty a ložiská čierného a hnedého uhlia na Slovensku a to podľa ich vzniku v jednotlivých geologických obdobiach (uvádzame bez rašeliny a lignitu - v bani Čáry, v blízkosti obce Kúty, sa lignit i dnes ťaží).

Z prvohôr (paleozoikum), kde patria najstaršie ložiská uhlia a to z obdobia karbónu. Jediné ložisko na Slovensku s najkvalitnejším uhlím, ktorým je antracit, poznáme z východného Slovenska a to pri obci Veľká Tŕňa. Bolo predmetom prieskumu v druhej polovici 20. storočia. Sloj má miestami hrúbku i 6 m, ale pre malé množstvo zásob a zložitú tektoniku ovplyvňujúcu priebeh slojov sa neťaží.

Z druhohôr (mezozoikum) poznáme výskyty uhlia na viacerých miestách napr. Bánovce nad Bebravou, Vrbové, ale ide o hnedé uhlie o malých hrúbkach, takže nemajú ekonomický význam. Sem sa zaraďuje i výskyt pri Dobšinskej ľadovej jaskyni.

Z treťohôr (tercier) sú to ložiská, ktoré vznikli v období paleogénu a neogénu.
Najväčšie ložiská sú v Juhoslovenskej pánve a to v Handlovsko – Nováckej uhoľnej oblasti. Najznámejšie sú Veľký Krtíš, Modrý Kameň, Handlová, Nováky. Pomerné veľké ložisko hnedého uhlia sa ťažilo i pri obci Badín, južne od Banskej Bystrice. V treťohorách vznikli i ložiská uhlia v Podvihorlatskej uhoľnej panve - ložiská Sejkov, Vyšné Nemecké a Hnojné.

Známy je aj výskyt uhlia v Moldavskej kotline - ložisko Drieňovec, ktoré bolo v minulosti i v malej miere ťažené.

Spracovali:

RNDr. Ondrej Rozložník, Ing. Mikuláš Rozložník, Štefan Polgári.
08.2019