Hrad Muráň je majestát Gemera. Prvé písomné zmienky o hrade sú po vzniku Gemerskej župy z roku 1271. Jeho majitelia sa striedali, v toku dejín to boli najzámejší Tolnajovci, Zápoľský, Jan Jiskra z Brandýsa, posledný rod Coburgovcov. Najviac preslávila Muránsky hrad Mária Séčiová a jej milenec František Vešeléni.
V novodobých dejinách bol hrad síce neobývaný, ale stále plnil obrannú úlohu. Slobodná encyklopédia Wikipédia v súčasnosti pripomína, že "v čase Slovenského národného povstania slúžila Veľká lúka na Muránskej planine ako záložná letisková plocha. Zároveň sa na ňu umiestňovala zastaraná vojenská technika, čím sa uvoľnil priestor na vojenskom letisku Tri Duby (dnes Sliač). Navyše, útoky nacistickej Luftwaffe, ktorá potláčala SNP, boli často smerované na tieto lákavé ciele, čo uľahčilo pôsobenie Kombinovanej letky letiska Tri Duby."
Po 2. svetovej vojne, hrad naďalej chátral.
V súčasnosti sa o jeho konzerváciu a propagáciu snažia viaceré občianske združenia.
Okresná organizácia SNS v Revúcej za spolupráce s mestom Revúca, ZO SZPB Revúca s predsedom JUDr. Jánom Kochanom a JUDr. Jurajom Bernárom, predsedom OblV SZPB Rožňava (ktorého organizátor opomenul predstaviť), zorganizovali na Muránskej planine prednedávnom „Pochod vďaky“. Aspoň niekoľkými vetami si priblížme niektoré dôležité fakty. Po predstavení hostí na úvod podujatia zarecitoval báseň Sama Chalupku „Mor ho!“, prispôsobenú na túto udalosť, priamy účastník SNP pán Ján Debnár. O program sa postarali vojaci Gemer-malohontského chemického práporu v Rožňave, ktorí predviedli svoju techniku a „bojové umenie“ svojich príslušníkov a postarali sa taktiež o pravý vojenský „poľný guláš“.
Svoje umenie predviedli aj leteckí modelári, folklórny súbor „LYKOVČEK“ z Revúcej a Klub Vojenskej histórie Košice, ktorí predviedli bojovú ukážku o dobývaní Muránskej planiny nemeckým Wehrmachtom.
Po „urputných bojoch“, kedy sa kóty striedali v rukách povstalcov a Nemcov nakoniec z planiny vytlačili, asi vďaka prítomnosti bývalého červenoarmejca plk. v. v. Ladislava Sládeka z Rimavskej Soboty, ktorý ako mladý šestnásť a polročný ušiel z Nových Zámkov do Rumunska, kde sa prihlásil do Červenej armády a zúčastnil sa oslobodzovania časti Rumunska, Maďarska, a svoju „odyseu“ ukončil v roku 1945 v Nových Zámkoch. Je čestným občanom dvoch maďarských miest ÁBONYI a RÁKOS PALOTA.
 |
 |
 |
Nie div, že po skončení oficiálnej časti sa plk. L. Sládek stal centrom pozornosti všetkých zúčastnených, ale najmä mladej generácie, ktorá nechcela veriť, že na planinu zavítal „pravý červenoarmejec“. Samozrejme, že nasledovala fotogramiáda so skutočným „červenoarmejcom“.
Pri predstavovaní hostí ho osobne privítal v mene ministra obrany SR pána Gajdoša brig. generál Boris Ďurech, poslanec NS SR Jaroslav Paška a Radovan Baláž.
O priazni k nemu svedčia aj fotografie, kde sa striedali seniori, ale aj tí najmladší, ktorí „neverili“, že sa stretli so skutočným „červenoarmejcom“!
Foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala