(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa z podujatia) - Pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 6. júna 2019 uskutočnilo na Námestí baníkov v Rožňave (malé pódium) hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti a širokú verejnosť pod názvom „Nerušte ma, čítam!“. Podujatie má už niekoľkoročnú tradíciu. Tento rok ho otvoril zástupca primátora mesta Ján Lach a riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. Začalo sa netradične – pozvanie prijal hudobný hosť Róbert "Ropko" Šimko, skladateľ, textár a zakladateľ skupiny W.O.A – neskôr premenovaná na Massriot. V roku 2007 skončil na 3. mieste v speváckej súťaži Slovensko hľadá Superstar. Jeho spev s gitarou bol skvelým oživením celého podujatia.
Ako prvý z dospelých hostí čítal zástupca primátora mesta Rožňava Ján Lach z knižky Červík Ervín. Červík Ervín je sympatický veselý chlapík, ktorý má zo všetkého najradšej klobúky a pokojný život vo svojom jabĺčku. Keď ho však búrka jedného dňa pripraví o dom na jablonke Ilonke, prežíva vzrušujúcu cestu plnú dobrodružstiev.
Po krátkej ukážke nasledoval člen profesionálneho Mestského divadla ACTORES Rožňava – Róbert Kobezda. Jeho skvelý výkon s ukážkou rozprávky z knihy Analfabeta Negramotná sme počúvali po celý čas s úsmevom na tvári. Dej sa odohrával tesne pred Štedrým dňom a Betka Bábiková, prezývaná aj Analfabeta Negramotná, pre jej nezáujem o čítanie akéhokoľvek druhu, sa omylom nechala zavrieť v knižnici. Z kníh začali vychádzať svetoznáme knižné postavy jedna za druhou... Ku knihe sa v budúcnosti určite opäť vrátime.
Na podujatie prijal pozvanie aj Michal Drengubiak, poslanec Mestského zastupiteľstva Rožňava. Čítanie z knižky Kde rastú peniaze určite bolo poučné i zábavné. Je vtipná, rozprávková a dáva základ finančnej gramotnosti. Humorne a jasne vysvetľuje jednotlivé pojmy. Odporúčame ju prečítať našim malým čitateľom i dospelým.
Vynikajúci výkon s neuveriteľným vžitím sa do hlavnej postavy knižky Sloní chobot, levia laba, nech je zo mňa ježibaba! predviedla Renáta Palme, naša dlhoročná čitateľka a dnes už pracovníčka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Veselé a úsmevné príbehy o ježibabe, ktorá vôbec nie ja zlá a chce mať množstvo dobrých kamarátov, boli aj tento rok na podujatí a deti sa na nich veľmi dobre zabávali.
Z knihy Adela, ani to neskúšaj! čítal Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Táto kniha vznikla podľa skutočnosti, hoci je celá vymyslená. Autor verí, že niekde žije nejaká Adela, ktorá vystupuje v týchto príbehoch, hrá futbal, vie sa pobiť so životom a miluje humor.
Jednotlivých dospelých striedali deti zo základných škôl prvého stupňa. Mnohé z nich čítali na verejnom priestranstve do mikrofónu po prvýkrát. A musíme s radosťou skonštatovať, že všetky deti boli skvelé, čítanie im išlo na výbornú.
Aby podujatie mohlo byť zrealizované, potrebovali sme spojiť sily jednotlivých organizácií. Za pomoc pri realizácii veľké poďakovanie patrí primátorovi mesta Michalovi Domikovi, pod záštitou ktorého sa koná podujatie na záver školského roka, zástupcovi primátora mesta Rožňava Jánovi Lachovi, za poslancov mestského zastupiteľstva Michalovi Drengubiakovi, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu Ivanovi Nemčokovi a Lucii Kerekešovej, za ozvučenie Júliusovi Repaskému, Technickým službám mesta Rožňava za lavičky a stany, za propagáciu a vysielanie Mestskému televíznemu štúdiu, s. r. o. Rožňava, ako aj pracovníkom Mestskej polície Rožňava, ktorí dohliadali na pokojný priebeh.
Za posledné roky nastal obrovský posun v oblasti technológií a médií. Rastú nám obrazovkové deti. Čítanie je pre ne ďaleko náročnejšie ako pozeranie do obrazoviek a podľa neurológov sa už odráža aj na zmenenej štruktúre nášho mozgu.
Vysokoškolská pedagogička Ľudmila Hrdináková sa venuje predmetom zameraným na psychológiu čítania, učí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a zameriava sa na psychologické aspekty čítania. Hovorí, že ak sa u dieťaťa schopnosť čítať netrénuje, tak sa bude stále zhoršovať a v škole bude zaostávať stále viac. Pri čítaní knihy a pri sledovaní rozprávky na obrazovke sa zapájajú iné časti mozgu. Ak sledujú deti televíziu, nerozvíja sa u nich napríklad v potrebnej miere reč. Pri počúvaní čítaného textu sa mozog zaoberá spracovaním slov. A čo je nesmierne dôležité, mozog má možnosti tvoriť predstavy na podnet počutého – vizualizovať.
Čítaním sa rozvíja predstavivosť, obohacuje sa slovná zásoba, dotvárajú sa morálne hodnoty a v neposlednom rade sa vytvára vzťah nielen medzi dieťaťom a rodičom, ale aj k budúcemu možnému vzdelaniu. A to je hlavné poslanie podujatia, ktoré chceme aj v budúcnosti realizovať. Dovidenia pri nových zážitkoch s rozprávkami v roku 2020!
Tatiana Bachňáková