A dočkali sa. Moji štvrtáci spolu s piatimi spolužiakmi z tretieho ročníka ako prví žiaci našej Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke mali možnosť stráviť týždeň mimo domova. 23. mája 2016 sme pricestovali do obce Telgárt, kde sme sa ubytovali v hoteli s rovnakým názvom. Pre našich žiakov to bolo niečo úžasné. Byť na izbe len s tromi spolužiakmi, mať vlastné sociálne zariadenie.
Navštevovali sa z izby do izby a rozprávali sa. Aj pre nás to bolo nezvyčajné sledovať ich jas v očiach a radosť, ktorú prejavovali. Pre žiakov sme mali pripravený bohatý program. Boli sme sa prejsť k prameňu rieky Hron, ocenili sme Chramošský viadukt a pozreli sme si prácu meteorológa. Samozrejme, že sme sa aj učili. Veď učebnice z matematiky a slovenského jazyka nám v škole prírody nesmeli chýbať. Príklady na sčítanie, odčítanie a násobenie sa riešili akosi ľahšie. Slovné druhy tiež Najviac sa však tešili na animátorov. Prišli dvaja. Maťo a Domino. Pre našich žiakov si počas celého týždňa pripravili veľa, veľa zaujímavých aktivít.
Celý týždeň sa niesol v znamení plnení úloh pre oslobodenie a očistenie Zeme 2057. Žiaci sa zapájali do rôznych hier s veľkým nadšením. Bejzbal hra, ktorá je známa najmä v Amerike robila zo začiatku žiakom problém, ale nevzdali sa a naučili sa ju. Hrali živé pexeso, stavali matice na seba, urobili si svoj tajný denník alebo sa naučili nové tance. Mali sme aj Telgárt talent, kde vyhral Tonko, ktorý sa stavil s animátorom Maťom, že nezvládne tancovať rómske tance. Súťažný tanec sa uskutočnil na maškarnom plese. Plní zvedavosti čakali ako dopadne stávka Tonka s Maťom. Hudba hrala, chlapci tancovali a diváci ich oboch povzbudzovali. Maťo tanec zvládol a Tonko mu odovzdal Poslednú noc nedočkavo čakali moji chlapci: Denis, Roman a Kevin.
Nadránom som ich zobudila a začala sa akcia „zubná pasta“. Z izby do izby sme jemne ponatierali dievčence pastou. Neobišli sme ani spiacich chalanov. Ich prebudenie stálo zato. Lucka s Nataškou sa prišli k nám posťažovať, že čo sa im stalo – vyzerali „krásne“. Chalani sa zase začali sťažovať, kto si to dovolil ich natrieť a navzájom sa začali obviňovať. Aj tak bola najlepšia naša Nedá mi nespomenúť, ako naši dvaja žiaci prekvapili pani prevádzkarku priznaním sa k tomu, že to oni poškodili omietku. Veru, dlho sa z toho spamätávala. Ja som jej to hneď povedala, že moji žiaci sa priznajú. Neverila, ona vraj ešte nezažila, aby sa rómske deti priznali. Milo sme ju prekvapili.
Vyslovujeme poďakovanie všetkým, ktorí sa o nás a našich žiakov starali v hoteli Telgárt. Ďakujeme pani doktorke MUDr. Karšayovej, za pomoc poskytnutú Danielke, ktorá zo zdravotných dôvodov musela opustiť kolektív spolužiakov. Naše veľké poďakovanie patrí našim dvom animátorom Maťovi a Dominovi, že mali trpezlivosť a pochopenie pre temperament našich žiakov.
Mgr. Katarína Makróczyová
{oziogallery 390}