Dňa 21.12.2000 uverejnila Eva Richterová, šéfredaktorka Bojovníka, článok Náš pán učiteľ o hodrušskom učiteľovi Andrejovi Bradovkovi. Bojoval v Povstaní, pobral sa za hlasom svedomia a spravodlivosti, ale sa z neho nevrátil. Keď prišli Vianoce, na dvere učiteľského bytu nikto nezaklopal. Neprišiel ani po oslobodení.
Andrej Bradovka sa narodil 10. marca 1913 v Repištiach. Študoval na gymnáziu v Rožňave. Po maturite učil v Ploskom, Krokave a Hrlici. V rokoch 1936 – 1938 bol vojakom Československej armády. Absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe. Oženil sa s Emíliou Falubovou a mali dvoch synov – Ivana (1939) a Emila (1941).
Slovenské národné povstanie ho zastihlo v Hodruši pri Banskej Štiavnici. Narukoval k 3. taktickej skupine, ktorá operovala v priestore Žarnovica a Žiar nad Hronom. Stal sa veliteľom čaty. Úlohou povstaleckej armády v tomto priestore bolo udržať Zvolen a zabrániť preniknutiu nepriateľa k Banskej Bystrici. Koncom októbra 1944 sa hitlerovcom podarilo preraziť obranu na Hrone. Mnoho našich vojakov zabili, alebo zajali. Sústredili ich v Janovej Lehote. V tom období sa por. A. Bradovka stal nezvestný. Jeho manželka s deťmi sa odsťahovala najprv do Banskej Bystrice, neskôr do Haliča pri Lučenci.
Až takmer po 60 – tich rokoch, v lete 1998, pri bagrovaní pri Hrone, neďaleko obce Podzámčie v okrese Žarnovica, vykopali jeho telesné pozostatky. O ich identifikáciu sa pričinili pracovníci z Ústavu súdneho lekárstva Lekárskej fakulty v Martine - lekári F. Štuller, S. Novomeský, V. Macko a S. Fabianová, ako aj historička vojenstva PhDr. D. Baranová z Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Bola to niekoľkoročná práca, vyplnená analýzami a skúmaním martinských lekárov a historičky PhDr. D. Baranovej, ktorá sa skončila s úspechom. Kolektív lekárov a historičky objasnil, kto bol mŕtvy, ktorého kostru našli po rokoch pri Hrone. O jeho posledných hodinách a minútach sa môžeme len domnievať.
Por. Andrej Bradovka zahynul rukou nepriateľa, mal roztrieštenú lebku od úderu pažbou pušky, alebo od výbuchu granátu v blízkosti hlavy. Je možné, že sa to stalo, keď bol na prieskume, tvrdí jeho kolega Pavel Zajac z Rimavskej Soboty. Alebo sa to udialo, keď išiel domov do Hodruše, aby navštívil rodinu a potom pokračoval v boji v horách na Poľane alebo inde. Možno sa náhlil za svojím veliteľom plukovníkom Pavlom Kunom.
Andrej Bradovka bol veľký hrdina a za našu slobodu obetoval svoj mladý život. Jeho vojenský pohreb sa konal 19. decembra 2003 v Lučenci so všetkými poctami, čestnou strážou, dychovou hudbou, salvami a za prítomnosti dvoch vojenských ev. a. v. kňazov, zabezpečilo ho Ministerstvo obrany SR. Na pohrebe sa zúčastnil syn Emil s manželkou z Prahy, rodinní príslušníci z Lučenca, Rimavskej Soboty a Revúcej. Jeho pozostatky pochovali do hrobu najstaršieho syna Andreja Bradovku, Ivana.
Magdaléna Laurincová
(Zdroj - Magdalena Lavrincová: Svetlo a tiene života, Vydala ML, Bratislava 2018)