Kedysi sa aj v Muráni deti rodili doma, a tak sa mnohí naši seniori právom môžu pýšiť svojím rodným domom, v ktorom strávili detstvo, mladosť, vychovávali svoje deti a v ňom ich zastihla i staroba. Aj môj rodný dom v časti Prídeľ v Muráni stále stojí - teraz príbytok pani Márie Sojákovej. Kedysi mal hrušku na priedomí, za domom „drevené jahody“ (morušu), na dvore celý rad plodných jabloní a studňu.
Susedia mali vtedy k sebe veľmi blízko, tak keď to na rodičku - ženu v očakávaní - prišlo, okamžite sa rozbehli do dediny za „babou“ – P. Majerčíkovou alebo p. Krchovou. Obidve bývali na nižnom konci a obe boli rovnako obľúbené a spoľahlivé.
Staršia p. Majerčíková bývala v blízkosti rieky (teraz v blízkosti Jančíkovcov a Beňovcov). Mala iba jedného syna, známeho obecného učiteľa Dezidera Garlátiho, ktorý zomrel mladý, a tak sa dcérka Marienka narodila tesne po jeho smrti. Mladšia známa Muránska babica p. Krchová (Hrbáľová) sa tiež pýšila iba jediným dieťaťom dcérou Maruškou, s ktorou žili na Konskej ulici. Neskôr sa vydala za vdovca, váženého pána prednostu železničnej stanice Františka Goldschmidta. S prvou manželkou Margitkou žili v časti Pastovník a vychovali dvoch synov, Viktorka a Ferka. Muránske pôrodné baby mali vždy obrovskú radosť, keď aj ich pričinením pribudol do obce malý človiečik. Každého počastovali priazňou, ale v tom čase tzv. nedeľniatka zvlášť srdečne a ako také rozprávkové „sudičky“ nešetrili lichotivými prívlastkami. Podľa nich deti narodené vo svätú nedeľu boli deťmi šťasteny - mali byť vždy čistučké, múdručké, šikovné, obdivované, úspešné, malo sa im vydariť všetko, na čo siahnu - najmä keď sa narodili hodinu - dve pred obedom alebo rovnako pred polnocou. Pani Goldschmidtová vítala do života v Muráni aj mňa, ale moja pamäť do vlastného príchodu na svet nesiaha. Utkvela mi však ako 18-ročnej v pamäti jej obrovská radosť, keď sa v roku 1966 v poriadne zasneženom januári narodil v jej novej rodine chlapček a zásluhou p. Zity Hajdúkovej pribudol v muránskej matrike zápis o novom občanovi mužského pohlavia. Podľa našej skvelej „baby, babice či pôrodníčky“ bol nádherný, vnímavý, obletovaný v rodine a možno v čase jeho príchodu nebola ani nedeľa, ale nechýbalo mu nič k tomu, aby bol v živote úspešný a vážený občan našej obce.
Mgr. Ružena Svoreňová
(Zdroj: Muránske noviny č.1/2019)