Tri roky po sebe sa v jeden marcový týždeň mení jedna z tried Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke na Knižnú obývačku. Na neobyčajný priestor plný kníh, pohodlného sedenia, vzácnych a nesmierne zaujímavých hostí, nekonečných rozhovorov o knihách a zvedavých detí.
V pondelok 15. marca 2019 k nám zavítala Oli Džupinková, redaktorka Rádia Expres. Spolu s najstaršími dievčatami z tretieho a štvrtého ročníka pripravila zaujímavú reportáž o tom, čo pre nás znamená kniha. Pýtali sa učiteľov, svojich spolužiakov, neobišli ani pána riaditeľa. Boli z nich skvelé redaktorky. Oli nám prečítala rusínsku báseň, my jej rozprávku rómsku. S mojimi najmladšími žiakmi sme ju prekvapili šepkami podľa tradičného rodinného receptu z knihy
Z maminej rusínskej kuchyne. Pretože Oli je nielen skvelá moderátorka, ale aj spoluautorka kuchárskej knihy. Šepky sa vydarili, reportáž aj multijazyčné čítanie tiež, takže prvý deň dopadol nad očakávanie.
Utorkové aktivity boli zamerané predovšetkým na deti mladšieho školského veku. Spolu s našimi priateľmi z Bratislavy Martinom Neupaerom a Paľom Lackom sa opäť veľa skladalo, stavalo, vyhľadávalo, kreslilo, ale aj čítalo a diskutovalo. V stredu sme medzi nami privítali Damaris, študentku predškolskej pedagogiky až z ďalekej Indonézie. Vďaka tlmočníčke sme sa tak mohli dozvedieť viac o nej samotnej, ale aj o jej rodnej krajine. Prečítala nám krásnu indonézsku rozprávku, my jej slovenskú aj rómsku. Bolo to jej prvé stretnutie s Rómami a ako sama skonštatovala, získali si ju svojou úprimnosťou a zvedavosťou. Posledné dva dni bola Knižná obývačka otvorená pre všetkých žiakov našej školy. Každý si vybral knihu, ktorá ho zaujala, našiel si svoj kútik a začítal sa do nej. Jeden sedel v kresle, ďalší traja pod tabuľou a vzájomne si vymieňali postrehy. Prváci sedeli okolo pani učiteľky a ukazovali jej všetky zaujímavosti z kníh zo zvieracej či rastlinnej ríše.
No tak ako po iné roky, aj teraz bolo neodmysliteľnou súčasťou občerstvenie. Štvrtáčky ma každé ráno čakali pred školou a pomáhali s každodennými prípravami. Takže práve im patrí moje prvé poďakovanie. To ďalšie smerujem ku všetkým našim sponzorom, vďaka ktorým môžem takéto akcie organizovať. Hosťom, ktorí nás nikdy neodmietnu a prídu bez akéhokoľvek nároku na odmenu či uhradenie nákladov spojených s našou návštevou. Vedeniu školy za dôveru a FMK UCM v Trnave a ESN v Trnave za sprostredkovanie návštevy zahraničnej študentky.
Vidíme sa opäť o rok, priatelia!
Monika Podolinská