MsKS v spolupráci s Múzeom PSG v Revúcej uviedli scénickú podobu najslávnejšej protivojnovej básnickej skladby na sté výročie jej prvého vydania. Krvavé sonety napísal Pavol Országh Hviezdoslav ako reakciu na prvé správy z 1. svetovej vojny. Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom „August – september 1914“. V tomto vrcholnom lyrickom diele Hviezdoslav vyjadril svoju bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti.
Básnické dielo nemohlo byť počas vojny vytlačené, ale blízky okruh autorových priateľov vedel o jeho existencii.
Jeden zo sonetov uverejnil dolnokubínsky rodák a Hviezdoslavov priateľ Jur Janoška v Cirkevných listoch ešte počas vojny. V samostatnom knižnom vydaní vyšli Krvavé sonety až po vojne v Prahe vo februári 1919. Krvavé sonety boli preložené do viacerých cudzích jazykov.
Ír John Minahan, ktorý od roku 1996 žije na Slovensku a je autorom vlani vydaného anglického prekladu Krvavých sonetov, píše, že na začiatku Veľkej vojny Európu zaplavoval príval poézie. Ale vojnovej – len v nemeckom jazyku vraj vzniklo pol druha milióna básní. Básnici v celej Európe „podľahli lyrickej eufórii, donekonečna velebiac česť, povinnosť, nesebeckú službu, zomieranie pre vlasť, krv a ruže, boj za mier (proti zradnému nepriateľovi, čo bojuje proti mieru!), nenávisť k Anglicku alebo k cisárovi; vzývajúc Boha vojny, aby sa postavil na tú správnu stranu...“
|
|
Za organizátorov ďakujeme za návštevu všetkým fanúšikom poézie a ak sme čo len niekoľkých podnietili vrátiť sa k veršom nášho najslávnejšieho barda, tak sme splnili svoj cieľ mierou vrchovatou. Teší nás, že ste boli na nás... Ďakujeme!
Juraj Genčanský
MsKS Revúca