V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa nachádzajú tri vzácne celodrevené formy zdobené rastlinno-figurálnym ornamentom, pochádzajúce z 18. storočia z neznámej modrotlačiarskej dielne. Do múzea ich daroval jeden z jeho zakladateľov, Ľudovít Hüvossy, v roku 1882. Súčasťou zbierok je tiež forma zhotovená z mosadzných plieškov v tvare rastlinného úponku, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia,
v neskoršom období používaná v Hnúšti. Zaujímavosťou je i úzka drevená formička s vbitými plieškami v tvare jemných lístkov. Nie je to modrotlačová forma v pravom slova zmysle – v ľudovom prostredí sa používala na otláčanie vzoru pred vyšívaním. Modrotlačové formy si návštevníci môžu pozrieť počas celého mesiaca jún, každý pracovný deň od 8:00 do 16:00, ale aj počas víkendov od 9:00 do 16:00.
Modrotlač je látka s potlačeným negatívnym vzorom – vytvára ho tzv. krycia zmes, ktorá sa pomocou formy nanáša na naškrobené plátno. Po jej zaschnutí sa plátno farbí v indigovom roztoku, pričom zmes zabráni farbe na danom mieste preniknúť k látke. Krycia zmes sa následne odstráni v roztoku kyseliny sírovej a vzor ostane biely.
Na územie Slovenska začala modrotlač vo väčšej miere prenikať koncom 18. storočia, pričom najväčší rozkvet jej výroba dosiahla v 19. storočí. Modrotlačové dielne sa nachádzali najmä v regiónoch, kde mali dostatočný prísun kvalitného plátna. K takýmto oblastiam v minulosti patril aj región Gemer – Malohont (dnešné okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava), kde sa dielne ešte začiatkom 20. storočia nachádzali v mestách Jelšava, Dobšiná a Rožňava. Modrotlačové textílie sa najskôr udomácnili v meštianskom prostredí. Keď ich odtiaľ vytlačili rôzne továrensky vyrobené materiály, najmä kartúny, prenikli v pol. 19. storočia do ľudového prostredia, kde sa stali materiálom na výrobu rôznych častí ľudového odevu.
Najstaršie modrotlačové formy, pochádzajúce ešte z 18. storočia, boli drevené, zhotovené prevažne z hruškového, prípadne čerešňového, orechového či javorového dreva. Tieto sa používali najmä na otláčanie väčších vzorov. Mnohí modrotlačiari v tomto období si formy vyrábali sami, prípadne ich dávali zhotovovať drevorezbárom. Koncom 18. storočia prišla móda menších vzorov, na čo celodrevené formy neboli vhodné, a tak sa začali na zhotovenie jemnejšieho vzoru používať rôzne tvarované mosadzné pliešky vbíjané do drevenej podložky. Formy mali rôzne tvary a rozmery v závislosti od toho, ktorú časť látky mali potlačiť, napr. štvorcové formy sa používali na celoplošný vzor, pozdĺžne formy sa používali na potláčanie okrajov látok a pod.
Mgr. Ľudmila Pulišová (etnologička)