Po skončení vojny a boľševický prevrat Naši občania nemali ani tušenia o udalostiach, ktoré sa odohrávali v Prahe 28. októbra 1918. Hneď po skončení vojny sa naši vojaci vracali domov z frontov. Mnohí prišli s celou výzbrojou. Príbuzní ich vítali s veľkou radosťou. Občania naši vtedy ešte neboli národne prebudení. Tešili sa slobode, ale pod slobodou nerozumeli národnú slobodu, ale slobodné rabovanie, ničenie všetkého u zámožnejších. Ihneď sa zišli výbojnejší, ktorí vyrabovali sypáreň grófa Andrášiho, potom obuvníka Česníka. U Paiserleho, ktorý bol polesným veľkostatkárom Andrášiho zničili nábytok, zobrali pušky. Vdove Schablikovej, ktorej manžel bol niekedy naddolným, pre jeho prísnosť v povolaní a že niektoré vdovice museli pri ňom pracovať zadarmo,
sa pomstili tým, že jej zničili náradie, zobrali šaty, ba ju i zbili a hodili do hnoja. Židovi, krčmárovi Gotthielfovi, zobrali všetky peniaze, tovar i nápoje. Čo nemohli vypiť, to vypustili zo sudov dolu vodou. Z panskej hory si vozili drevo ako z vlastnej. Divú zver vystrieľali. Ryby vyhubili dynamitom. Rabovanie však našťastie netrvalo dlho. Prišla národná garda, ktorá urobila koniec zmätku, vinníkov uväznila v Rimavskej Sobote, kde boli Krajským súdom odsúdení, ale čoskoro prezidentom Masarykom omilostení. V máji 1919 prišli prvé československé vojská, ktoré sa ubytovali v susednej obci, v Henckovciach, v kaštieli pani Luxovej. Bolo to bezprostredne pred boľševickým vpádom a tu boli asi tri dni. Jedného rána popri obci prešiel pancierový vlak s posádkou asi 7 vojakov – boľševikov. Zastavil sa na chvíľku na stanici v Slanej a potom odchádzal smerom k Dobšinej. Dostal sa ale len ku Vlachovu a stadiaľ bol nútený sa vrátiť. Na druhý deň ráno bola už obsadená celá dolina československým vojskom. Zrážky čsl. vojska s boľševikmi v našej obci neboli.
(POKRAČOVANIE)
Martin Gallík