Príslušníkom HIR 16 bol aj štábny rotmajster Ján Gallík (21. 7. 1892), vyznamenaný (vyznačený) za hrdinské činy na ruskom fronte, potomok nižno-slanskej zemianskej rodiny. Jeho predok Ján Gallík bol povýšený do zemianskeho stavu kráľom Leopoldom II. dňa 20. októbra 1702 (U. o. 90. – písomnosti zo župného archívu v Levoči).
Pochádzal zo siedmich súrodencov. Dvaja starší bratia, Juraj a Ondrej sa odsťahovali s rodinami začiatkom 20. storočia do USA (Clevelend, Guernsey, Ohio), ostatní súrodenci žili v Nižnej Slanej, (Mária Kolláriková, Zuzana Čipková, Juliana Gallíková a Anna Plačková). Cirkevnú evanjelickú školu ukončil v Nižnej Slanej.
Základnú vojenskú službu vykonával od roku 1912 v Jelšave (51. gemersko-malohontský honvédsky peší prápor, 16. honvédsky peší pluk Banská Bystrica), kde ho zastihla Veľká vojna.
Počas Veľkej vojny vykonával poddôstojnícke veliteľské funkcie a získal nasledovné ocenenia za hrdinské činy pri bitkách v priestoroch Limanowa, Gorlice a Kolónia Lipiny:
• Zlatú medailu za statočnosť – 12. 11. 1915
• Veľkú striebornú medailu za statočnosť
• Bronzovú medailu za statočnosť
• Karlov vojenský kríž
Vyznamenaný bol i desiatnik Ján BENDÍK, a to Veľkou striebornou medailou za statočnosť. Ján Gallík bol v ruskom zajatí, ale v máji 1918 sa vrátil k svojmu pluku. Po návrate z vojny sa 19. 6. 1919 oženil so Žofiou Ďuriškovou z Vyšnej Slanej, s ktorou mal štyri deti – Jána (1924), Ondreja (1927), Martina (1930) a Máriu (1936). Zapojil sa hneď do spoločenského života v obci.
Dňa 30. mája 1920 bol na riadnom ev. a. v. cirkevnom konvente jednohlasne zvolený za kurátora evanjelickej cirkvi nižnoslansko-henckovskej.
Vo volených funkciách kurátora a presbytera evanjelického cirkevného zboru pôsobil 31 rokov spolu s farárom Mikulášom Paulínim, až do jeho odchodu do dôchodku v roku 1951.
Po druhej svetovej vojne v rokoch 1946 až 1948 bol tiež predsedom miestneho Dobrovoľného hasičského zboru. Pracoval ako furman a venoval sa tiež svojmu gazdovstvu.
Zomrel 9. marca 1953 na zlyhanie srdca a pochovaný je na obecnom cintoríne v Nižnej Slanej.
(POKRAČOVANIE)
Martin Gallík