Prápor poľných strelcov č. 29 – FJB 29 Lučenec
K jednotkám zo silným slovenským zastúpením v rakúsko-uhorskej armáde pred I. svetovou vojnou patril aj Prápor poľných strelcov č. 29 (Feldjaegerbatallion Nr. 29, FJB 29) z Lučenca. Táto jednotka vznikla v roku 1859. Pred I. svetovou vojnou bol štáb práporu a väčšina rôt dislokovaná v Monfalcone. Jedna rota bola dislokovaná v Ronchi (Taliansko). Náhradná rota bola umiestnená v Lučenci. V Prápore poľných strelcov č. 29 slúžili muži z doplňovacej oblasti Košice. V roku 1914 bolo národnostné zloženie práporu nasledujúce: 67 % Slovákov, 29 % Maďarov a 4 % iných národností.
Mobilizačné plány priraďovali FJB 29 k 53. pešej brigáde (53. IBrig) z Košíc. Tá bola súčasťou košickej 27. pešej divízie. Táto divízia patrila k VI. zboru z Košíc a v jeho zostave vyrazila na front do Haliče. Do vojny viedol 27. pešiu divíziu poľný podmaršál Friedrich Gerstenberger von Reichsegg und Gerstberg.
V zostave 27. pešej divízie absolvovali muži z FJB 29 prvé ťažké boje v Haliči. Počas krutej zimy 1914 – 1915 prebiehali ťažké boje v Karpatoch. Týchto bojov sa zúčastnil aj FJB 29. Pre mnohé zúčastnené jednotky to bola najnáročnejšia skúška vojny. V júni 1916 bol FJB 29 prevelený k 19. pešej brigáde (19. IBrig). Tá bola súčasťou 2. pešej divízie (2. ID). V rámci tejto divízie FJB 29 absolvoval Brusilovovu ofenzívu v oblasti Volyne. V priebehu roku 1917 bol prápor stále vo Volyni, pričom sa nezapájal do väčších vojnových akcií.
V júni 1918 bola z časti 19. pešej brigády (19. IBrig) vytvorená 3. pešia brigáda (3. IBrig). Medzi jednotky novej 3. pešej brigády patril aj FJB 29. Táto nová brigáda zostala súčasťou 2. pešej divízie, ktorá sa v júli 1918 presunula na taliansky front. Tu sa zúčastnila ofenzívy na Piave i následného ústupu po porážke. Posledné bojové akcie viedli jednotky 2. pešej divízie začiatkom novembra na rieke Soča.
Honvédsky peší pluk č. 16 – HIR 16 Banská Bystrica
Medzi jednotky z výrazným podielom vojakov z územia Slovenska patril aj Honvédsky peší pluk č. 16 (Honved-Infanterieregiment Nr. 16 alebo Beszterczebányai 16. honvéd gyalogezred). Tento pluk vznikol v roku 1886. Pluk bol dopĺňaný z doplňovacieho obvodu Banská Bystrica. Základom sa stali tri honvédske pešie prápory: 53. zvolensko-tekovský honvédsky peší prápor posádkou v Banskej Bystrici, ktorý sa stal I. práporom novovytvoreného pluku, 52. novohradský honvédsky peší prápor s posádkou v Balašských Ďarmotách (II. prápor) a 51. gemerský honvédsky peší prápor s posádkou v Jelšave (III. prápor). Štáb pluku sídlil v Banskej Bystrici. Pluk sídlil v tzv. Radvanských kasárňach, ktoré boli prestavané z budov priemyselného charakteru. V roku 1914 bolo národnostné zloženie pluku nasledovné: 56 % Maďarov, 41 % Slovákov, 3 % iných národností.
Mobilizačné plány zaraďovali HIR 16 do zostavy 78. honvédskej pešej brigády (78. HiBrig) z Miskolca. Táto brigáda bola súčasťou košickej 39. honvédskej pešej divízie (39. HID) z Košíc. Celú vojnu absolvoval banskobystrický pluk v rámci tejto divízie. Ako všetky košické jednotky, aj 39. honvédska pešia divízia bola podriadená VI. zboru z Košíc a spolu s ním vyrazila na front proti Rusom do Haliče. Na východnom fronte zostala 39. honvédska pešia divízia do marca 1918. Potom bola stiahnutá do vnútrozemia a v júli 1918 bola odvelená na taliansky front, kde ju zastihol koniec vojny.
(POKRAČOVANIE)
Martin Gallík