Vianoce - krásny sviatok roka - sú oslavou návratu svetla – v kresťanských cirkvách narodenia Ježiška, s ktorou začali okolo roku 354 prví kresťania v Ríme.
Oslavy začínajú svitom prvej hviezdy na podvečernej oblohe, pokračujú v chrámoch ale aj v intimite rodín.
Magická je sila Vianoc - nie div, že ľudia si navzájom želajú Božie požehnanie, zdravie, lásku, šťastie i prosperitu. Naši predkovia odpradávna istili šťastie aj dávnymi zvykmi. Na štedrovečernom stole býva dodnes až dvanásť jedál, ktoré majú zabezpečiť kvalitu života v jednotlivých mesiacoch. Štedrá večera začína sa prípitkom otca rodiny, ktorý urobí medom členom večere na čelá krížik a okrúhlou oplátkou s medom,
ktorá symbolizuje návrat slnka a túžbu po sladšom živote. Menu býva tradičné: zdravie istí napríklad aj cesnak, čistotu rybka, múdrosť orechy, hojnosť šošovica i mak, šupina z kapra alebo a minca pod taniermi, potešenie rôzne koláčiky, budúcnosť našepne prekrojené jablko hviezdičkou či krížikom. Ušľachtilou obyčajou je prestrieť k štedrej večeri na stôl tanier navyše – pre prípadného hosťa. Vyvrcholením krásneho Štedrého dňa dodnes býva pre kresťanov návšteva chrámov – evanjelických v podvečer, katolíckych na polnočnej omši. V minulosti bývala - a dnes ešte miestami zachovávajú – aj peknú obyčaj: v rodinách sú vítané návštevy betlehemcov s jasličkami a žičlivým koledníckym vinšovaním: najmä Božieho požehnania, zdravia, šťastia a hojnosti do budúcich dní.
K radostiam Kračúna patrí oddávna i jasné nebo s hviezdami, ktoré vždy poteší výhľadmi na dobrý a štedrý budúci rok i peknú úrodu. Veľa hviezdičiek sľubuje, podľa dedov, veľa kuriatok, zemiakov i ďalších darčekov z polí, záhrad i chlievikov. Navyše prorokuje aj výhľad počasie na najbližšie dni, pretože: Aké počasie na Adama a Evu, také v najbližších dňoch i týždňoch. Pôvabná pranostika vraví: V akom počasí Boh sa rodí, v takom nám január chodí. Ale odkazy predkov šepnú i o perspektíve, pretože: Ak na Štedrý deň zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie. V ohňostroji vianočných pranostík kraľujú medzi najznámejšími: Lepšie Vianoce treskúce ako tekúce. Biele Vianoce – zelená Veľká noc, resp. Ak na Vianoce hus na blate, na Jozefa bude na ľade. A kto chce o počasí vedieť viac, môže siahnuť po starootcovskom veštení – po štedrej večeri treba z rozrezanej cibule odlúpnuť z každej polovice po šesť „mištičiek“, uložiť pod očíslovaním od 1 do 12 do radu na podnos a do každej dať pár zrniečok soli. Ráno podľa stupňa vlhkosti v cibuli zvieme, či jednotlivé mesiace roku 2012 budú suché, vlhšie alebo veľmi mokré.
Do svitania ďalšieho sviatočného dňa nás vždy spoľahlivo odprevadia aj prekrásne vianočné piesne: nech teda aj vás, milí Gemerčania teší začiatok jednej z najznámejších: „Čas radosti veselosti nastal požehnaný, keď Spasiteľ, Vykupiteľ narodil sa z Panny,“.
Nech je jej obsah i pre vás, statočných, pracovitých, priateľských a dobrých ľudí z krásneho, hoci nateraz ťažko skúšaného Gemera prísľubom nového svetla a lepších čias.
S pozdravom Pokoj vám, všetkým požehnané vianočné sviatky zo srdca vinšuje:
Eva Bombová