Vyhlásenie vojny a mobilizácia
Dňa 28. júla 1914 vypukla I. svetová vojna. V tom čase žilo v obci (Nižná Slaná, pozn. OD) 582 obyvateľov. Bola vyhlásená všeobecná mobilizácia a do radov rakúsko-uhorskej armády narukovali muži vo veku 20 – 37 rokov.
V ďalších mesiacoch a v priebehu vojny narukovali všetci odvedení muži vo veku od 18 – 50 rokov. Zo zápisu v Pamätnej knihe obce: „Dňa 26. júla 1914 v noci bol veľký ruch v našej obci. Vyhlásená bola mobilizácia. Všetci vojaci do 37. roku boli povinní ihneď nastúpiť vojenskú službu.
Obyvateľom na známosť dalo sa to bubnovaním. Hneď na to vylepené boli na frekventačných miestach mobilizačné vyhlášky. Všetci povolaní ihneď narukovali. Rodiny sa bôľne a plačom lúčili s milými svojimi, do vojny odchádzajúcimi. Rukujúci ale išli smelo, odvážne a potešovali rodiny svoje, že sa čoskoro vrátia, lebo vojna s malým Srbskom nemôže trvať dlho.“
Na základe prvej mobilizačnej vyhlášky vojenskú službu nastúpili: Juraj DOVEC * Ondrej KOMINÁR * Jozef DOKTORČÍK * Martin BENDÍK * Ján ŠLOSÁRIK * Pavol HOMOLA * Ondrej KRAK * Ondrej KARAS * Ján JUNGER
Riadnu aktívnu vojenskú službu v tom čase vykonávali: Ján GALLÍK * Ján BENDÍK * Ondrej BLAŠKO * Ján MIHÁLIK * Martin PROK * Juraj BENKO * Ján PLAČKO
Podľa mobilizačnej vyhlášky zo dňa 31. júla 1914 a zo dňa 21. augusta 1914 o všeobecnej mobilizácii a podľa nariadených odvodov a domobraneckých prehliadok tí, ktorí predtým vojakmi neboli, nastúpili na vojenskú službu: Ján MURZA, Ján ŠVORCA, Ján MŰLLER, Ján GAZDÍČOK, Ondrej JANCO, Pavel KENDER, Eugen MORAVČÍK, Ondrej LÖRINC, Ondrej KANABA, Alexander
HERBERT, Ján PLAČKO u Kučeru, Štefan ONDREJ, Ján TOMČO, František BENDÍK, Juraj KASPER, Štefan KASPER, Ján SLAMENÍK, Martin PLAČKO.
V bádaní po našich predkoch bojujúcich vo Veľkej vojne boli v archívoch a iných záznamoch zistení ďalší občania našej obce, ktorých kronikár v Pamätnej knihe obce neuviedol. Týka sa to predovšetkým obyvateľov Banskej kolónie (Bánya Telep) a ďalších, ktorí mali domovskú príslušnosť v našej obci. Títo sú uvedení v pripojených tabuľkách.
Väčšina mužov z obce narukovala k 25. pešiemu pluku v Lučenci, 16. kráľovskému honvédskemu pešiemu pluku v Banskej Bystrici a Jelšave, k 29. pluku poľných strelcov v Lučenci, k 9. kráľovskému honvédskemu pluku a 6. delostreleckému pluku – GAR Nr. 6 v Košiciach. V priebehu vojny sa však podľa potreby vojaci premiestňovali aj k iným bojujúcim jednotkám.
Zmobilizovaní boli aj baníci. Neskôr, keď sa v priebehu vojny prejavil nedostatok železa, niektorí baníci z obce boli Rimamuránskou spoločnosťou od vojenskej služby oslobodení a prepustení domov. Baníci však museli počas vojny pracovať pod prísnym vojenským dozorom a skoro zadarmo.
Biedu, hlad a všetky strasti vojny neprežívali len vojaci v zákopoch, ale aj obyvateľstvo v zázemí. Inak tomu nebolo ani v Nižnej Slanej. Ženy padlých a aktívnych vojakov síce dostávali v prvom roku vojny vyživovací príspevok na počet príslušníkov rodín, tento príspevok sa však neustále znižoval a pred koncom vojny už nebol žiadny. Tak ako v okolitých mestách a obciach, aj v Nižnej Slanej počas vojny panoval všeobecný nedostatok potravín, drahota, hlad.
Podľa slov kronikára: „Pozdejšie ale, v posledných rokoch vojny, nedostatkom potravín zdražovalo sa všetko, ceny stúpali rýchlo. Už v roku 1916-tom, takže nielen chudobní, ale i vrstvy odkázané na pevný plat, trpeli drahotou potravín, ktoré bolo ťažko dostať. Ľudia chodievali po dedinách okolo Tornali zháňať obilie."
V rokoch 1917 a 1918 boli už zásoby monarchie vyčerpané. Nastal všeobecný nedostatok potravín. Štát rekviroval obilie, dobytok, zemiaky, fazuľu a hrach. Z veže kostola boli strhnuté aj dva zvony.
(POKRAČOVANIE)
Martin Gallík