Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s obecným zastupiteľstvom obce dňa 2.11.2018 o 16.00 hodine si pripomenula odvlečenie 15 občanov slovenskej národnosti z okolitých osád do koncentračného tábora nyilašovskými fašistami dňa 4.11.1944, z ktorých 12-ti zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg. Hlavným obvinením zo strany nyilašovcov bola skutočnosť, že stáli pred rímskokatolíckym kostolom v Hodejove a počas spievania maďarskej hymny, hoci stáli pred kostolom, si nesňali z hláv klobúky. V následných dňoch vodil maďarských fašistov po osadách, kde bývali Slováci, pán ctený notár a ukazoval, kto si klobúk z hlavy nesňal a hneď bol aj zatknutý.
Po trojdňovom väznení vo Feledinciach – dnes Jesenské, ich odviezli spolu s ďalšími uväznenými z okolitých obcí do Štúrova, kde ich odovzdali gestapu a odtiaľ ich odtransportovali do zberného koncentračného tábora Dachau a odtiaľ do Flossenbürgu, kde z nich 12 na jar 1945 popravili. Zhodou okolnosti v ňom popravili aj slovenských generálov Goliana, Viesta, Malára a Jurecha.
Po položení vencov a kytíc účastníkmi pietneho zhromaždenia pri pamätníku týchto obetí v príhovore predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku uviedol podrobnosti k udalostiam spred 74 rokov. Okrem spomínaných udalostí v osobitnom referáte JUDr. Jozef Pupala podrobne oboznámil účastníkov o okolnostiach vzniku Československa v roku 1918.
Sté výročie vzniku spoločného štátu Slovákov, Čechov a Rusínov je základným dátumom vzniku aj slovenskej štátnosti.
Pripomenul, že aj Čierny Potok vznikol aj zásluhov Slovenskej Ligy v Amerike a Českého národního sdružení v Amerike, pretože aj škola v obci Čierny Potok bola vystavaná v roku 1928 zo zbierky týchto inštitúcií, čo pri návštevách v obci vždy zdôrazňuje aj vnuk Štefana Dubčeka a syn Alexandra Dubčeka MUDr. Pavol Dubček, ktorý uvádzal, že starký stále spomínal, že keď žil v USA až do roku 1922, prispieval na zbierku na budovanie novej domoviny Československa ešte pred rozpadom c. k. rakúsko-uhorskej monarchie.
Zdôraznil, že nenaplnenie zásad štátneho usporiadania zakotvených v Clevelandskej a Pittsburskej dohody z rokov 1915 a 1918, následne Košického vládneho programu z apríla 1945 a nakoniec aj zákona o Československej federácie z roku 1968 zo strany českého centralizmu o nenaplnení dôsledného rovnoprávneho postavenia našich národov v spoločnom štáte viedli až k rozpadu spoločného štátu v roku 1993.
Na otázky niektorých hostí, prečo sa naša ZO SZPB menuje po arm. gen. L. Svobodovi, JUDr. Jozef Pupala vysvetlil, že mladí muži, aby sa vyhli narukovať do Horthyho armády, niektorí ušli ilegálne na Slovensko. No po pripojení Slovenského štátu k vojne Nemecka proti ZSSR, boli aj tak nasadení na východný fron. No mnohí slovenskí vojaci odmietli bojovať proti slovanským bratom, a tak prebiehali k partizánom (viď kpt. J. Nálepka), alebo k Červenej armáde, napr. v roku 1943 pri Melitopole prebehlo k Červenej armáde viac ako 1500 vojakov Tisovho Slovenského štátu, ktorí boli neskôr zaradení do 1. Čs. armádneho zboru v ZSSR. Medzi najznámejších patrí Juraj Lakota (L. Svoboda ho opakovane spomína aj vo svojej knihe Z Buzuluku do Prahy), alebo František Hriň, mechanik čs. stíhacieho pluku, Július Patúš, spojár, Václav Fajčík, Ján Fajčík. Po oslobodení území narukovali a boli zaradení do bojov na Liptove a Považí Ondrej Kurek, Jozef Sebíň, Štefan Jelcha, Ladislav Vilhan.
Pietneho aktu sa zúčastnili aj niektorí žijúci potomkovia obetí fašizmu, napr. Štefan Kapec (odvliekli mu otecka) s dcérou, synom a vnukom, Ján Becher s manželkou, Ostrihoňovci, Patúšovci...
Ako hostia pozdravili pietne zhromaždenia aj Vierka Feješová, predsedkyňa ZO SZPB v Rimavskom Brezove s manželom Júliusom.
Na záver pri neformálnych rozhovoroch a pochutení pri guláši všetci prítomní vyjadrovali predstavy do budúcna. Bolo by prospešné, keby sa viac aktivizovali najmä potomkovia obetí „holokaustu Slovákov“ z oblasti Čierneho Potoka. Z pozostalých, napr. po J. Kulichovi, J. Mikušovi, sa uvedených akcií nezúčastňujú. Na druhej strane o členstvo v organizácii antifašistov v obci požiadala pani Alžbeta Golianová, vyd. Nociarová.
Za pozornosť stojí, že v Základnej organizácii Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. L. Svobodu je registrovaných 59 členov. Pritom obec má 164 obyvateľov. Samozrejme, že členmi sú predovšetkým občania mimo obce, od Trebišova až po Banskú Bystricu, ale majú vzťah k obci. Sú to rodáci, pravidelní darcovia krvi v rámci Kvapky SNP.
Je práve dnes žiaduce, aby sa všetky antifašistické sily a takto zmýšľajúci občania spojili a nedovolili, aby sa tragické udalosti spred 74 rokov opakovali.
Foto: Veronika Rízová
JUDr. Jozef Pupala