Vďaka miestnemu spolku Matice slovenskej, Slovenskému Červenému krížu, Obecnému zastupiteľstvu si dňa 26.10.2018 v Kultúrnom dome obce Bottovo na slávnostnom zhromaždení pripomenuli 100. výročie založenia Československa a 92. výročie založenia obce Bottovo. Slávnostné zhromaždenie otvorila predsedkyňa MS MS pani Ludmila Šimková, ktorá privítala hostí z OV MS v Rimavskej Sobote pána MUDr. Petra Draginského a pani Ingrid Šulkovú, riaditeľku Gemersko-Malohontského strediska Mgr. Darinu Kišákovú, pani starostku obce Ing. Andreu Balakovú. Spolu s poslancami Obecného zastupiteľstva v Bottove aj členov DS Daxner z Tisovca, predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm.gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozefa Pupalu a všetkých zúčastnených občanov.
Podrobný príhovor o histórii vzniku myšlienky o vzniku samostatného štátu Slovákov a neskôr spoločného štátu Čechov, Slovákov a Rusínov predniesol JUDr.Jozef Pupala (Celý príhovor-príloha k článku). Následne na jeho referát vystúpila v príhovore pani starostka obce Bottovo pani Ing. Andrea Baláková, ktorá uviedla históriu obce ako následok rozpadu Rakúsko-Uhorského „žaláru národov“.
Zdôraznila, že gro zakladateľov obce tvorili osadníci z Oravy, Kysúc, Moravy..., z ktorých boli mnohí príslušníci Československých légií v Rusku, Taliansku a Francúzsku. Podotkla, že je tiež potomkom z jedných legionárov, ktorí dostali pozemky ako zásluhu o vznik Československa za výhodné štátne úvery na pozemky bývalého kniežaťa Filipa Saského Coburgovskeho, ktorý dlžil vysoké čiastky na neodvedených daniach za pozemky. Tak dostávali osadníci pozemky na neosídlených „gruntoch“, Dobrá, Greňa Láňmezovo ktoré patrili do obcí Dubovec, Cakovo a Rimavská Seč.
Slavnostné vyhlásenie obce sa uskutočnilo v roku 1926 a podľa pamätníkov nebolo jednoduché. Osadníci údajne požiadali prezidenta T. G. Masaryka, aby prepožičal svoje meno na názov obce. Ovšem ten, keď ho informovali o akú osadu ide, tak odmietol dať názov obce svojím menom slovami: „Na takový laz, své jméno nepropujčím!"
Vzhľadom k tomu, že do veci bol zaiteresovaný aj spisovateľ Ivan Krasko, tak ochotne prepožičal svoje meno na pomenovanie novej obce. Osobne sa zúčastnil aj slávnostného vyhlásenia obce v roku 1926. No radosť občanov novej obce trvala iba 12 rokov v roku 1938 na základe Wiedenskej arbitráže Maďarské jednotky vyhnali všetkých obyvateľov a obec zanikla a pripojili ju k Dubovcu. Po skončení 2. svetovej vojny sa z nich vrátilo len niekoľko.
O tom, že „legionári“ mali pokrokové myšlienky svedčí aj skutočnosť, že v obci založili už v roku 1952 Roľnícke družstvo, v ktorom našlo pracovnú príležitosť väčšina obyvateľov. V roku 1962 vybudovali „socialistické“ poľnohospodárske stavby v katastri obce Rybník, ktorého vody mali slúžiť aj na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v dobe sucha./Druhý následne vybudovali pod ním pod železničnou stanicou obce Dubovec.
Túto tradíciu si udržala obec aj po prevrate v roku 1989 a v obci pôsobí úspešná „Poľnohospodárska Spoločnosť Bottovo“, ktorá veľkým dielom prispieva na aktivity obce.
V obci aktívne pôsobí aj poľovnícke združenie, ktoré zásobuje obec pri rôznych podujatiach podľa svojich možností kvalitnou divinou.
Po príhovoroch predviedol svoje predstavenie Divadelný spolok DAXNER z Tisovca hrou, režiséra Mariana Lacku „Bežný deň v nemocnici XY“. Herci svojim výkonom a aktuálnosťou si získali priazeň celého publika a niet sa čo čudovať, že pri dobrom poľovníckom guláši sa diskutovalo s hercami ešte dlho po predstavení. Pred ukončením slávnostného zhromaždenia bola odhalená figurína v uniforme Československého legionára.
Na záver predsedkyňa MS MS p. L. Šimková poďakovala všetkým, ktorí sa o úspešnosť tejto akcie pričinili.
Foto: autorka príspevku: Ing. Veronika Rízová