Prvá svetová vojna znamenala zásadný obrat v riešení nielen českej, ale najmä slovenskej otázky. Na troskách rakúsko-uhorskej monarchie, ktorej oba národy boli súčasťou, sa ako optimálne riešenie ukazovalo vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov - prvého ČESKO – SLOVENSKÉHO ŠTÁTU. 28. októbra 1918 Československý národný výbor oficiálne vyhlásil v Prahe vznik ČSR. O dva dni neskôr, 30. októbra 1918, nezávisle od pražských udalostí, prijala v Martine slovenská politická elita Deklaráciu slovenského národa, známu pod názvom Martinská deklarácia, ktorou zverejnila svoje dávnejšie rozhodnutie o vyňatí Slovenska z predvojnového Rakúsko-Uhorska a spolužití s českým národom v spoločnom štáte. Slováci ako národ mohli prvýkrát vo svojej histórii slobodne rozvíjať svoj jazyk, vzdelanosť a kultúru, sformovať svoje kultúrne a politické elity.
V roku osmičkových výročí bol 30.október právom vyhlásený za jednorazový sviatok, práve na počesť 100. výročia prijatia Martinskej deklarácie.
Dnešná generácia študentov sa s informáciami súvisiacimi s týmto obdobím stretáva prevažne v dejepise, ale aj na hodinách slovenského jazyka. Príprava konferencie, ako sme si so žiakmi túto aktivitu pomenovali, prebiehala dosť náročne. Náročnosť spočívala hlavne v zistení a utvrdzovaní informácií, ktoré už žiaci mali dosiahnuté a tými, ktoré bolo ešte potrebné nadobudnúť.
Keďže organizačné veci do rúk prevzali učiteľky slovenského jazyka, rozhodli sme sa využiť práve to, čo nám naši spisovatelia z minulosti zanechali. S deťmi sme nazbierali informácie pre iných spolužiakov nielen cez stránku dejín, ale hlavne cez jazykovú a literárnu zložku. Chceli sme od detí, aby svojimi pripravenými projektmi a prezentáciami ukázali svojim spolužiakom ako sa prakticky dajú využiť prozodické vlastnosti nášho krásneho materinského jazyka.
„Oprášili“ sme staré knihy, ktoré máme stále k dispozícii, aj napriek tomu, koľko rokov už ubehlo od ich vzniku. Spoločne sme začali hľadať tých správnych autorov, ktorí práve v týchto rokoch tvorili (často tajne publikovali). Nesmierne nás tešilo nadšenie žiačok, ktoré sa hneď to týchto kníh začítali. Našli sme Janka Jesenského a Jána Smreka, ktorých život a dielo v literatúre rozoberáme. Títo autori žili v období ČSR, preto sme sa rozhodli vybrať ich poéziu a spolužiakom ju predniesť spoločne.
 |
 |
 |
Samozrejme sme nezostali len pri spisovateľoch, ktorých sme vybrali a ich knižné debuty kolovali medzi žiakmi, ale naši šikovní žiaci vytvorili aj zaujímavé projekty, ktoré venovali Štefánikovi a celkovo spoločnému prvému štátu.
 |
 |
Pre jednoduchšie pochopenie týchto dejinných udalostí si deti pozreli animovaný film, ktorý im jednoduchou formou priblížil vznik ČSR. Keďže sme nechceli zostať len pri pamiatkach, literárnych ukážkach, pozreli sme sa aj na jazykovú zložku týchto dvoch susedných štátov. Kedysi ľudia žili súčasne oboma jazykmi naraz. Teraz je to už žiaľ tak, že mnohým slovám mladá generácia nerozumie. Práve preto bolo zaujímavé snažiť sa niektoré slová vysloviť alebo ich vedieť napísať.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa na chvíľočku stalo našou súčasťou, a tým nás atmosféra výročia ešte viacej fascinovala.
Konferencia dopadla nad očakávanie a môžeme potvrdiť, že spoločný účel, ktorý sme mali, sa stal realitou. Deti sa obohatili o nové vedomosti, spoločný čas, ktorý sme kolektívne strávili, nebol stratou. Veď sám Ján Amos Komenský povedal: „Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stať sa hlupákom.” Tak prečo nemilovať vzdelanie cez všetky možné formy, ktoré nám ponúka naša široká škála života, a tým spoločne dosiahnuť spoločný cieľ.
Mgr. Ingrida Šavlíková, Mgr. Jana Koreňová, Mgr. Viera Suchá
Fotografie v galérii nižšie poskytol zo svojho archívu PaedDr. Milan Sajenko.