Počas mesiaca november bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený unikátny zbierkový predmet – bronzový závesok, označovaný ako bronzový závesok typu Včelince – Nagyhángos. Závesok bol súčasťou veľkého depotu (pokladu) bronzových predmetov, ktorý pozostával až 177 kusov. Depot bol objavený v roku 1907 vo Včelinciach, na pozemku Bélu Szilárdyho, v polohe Lászlófala a pre Gemersko-malohontské múzeum ho zachránil včelinský notár Rafael Osváth. Depot pochádza zo začiatku strednej doby bronzovej (1500 – 1450 pred Kristom), patrí do horizontu tzv. kosziderských depotov. Je predstaviteľom vyspelého severokarpatského bronziarstva. V priestoroch múzea bude vystavený do 30. novembra 2018.
Samotný závesok je tvorený stredovým plochým kotúčom, na ktorom je umiestnený plastický vystupujúci rovnoramenný kríž. Na plochý kotúč nasadajú dva výčnelky v podobe rohov v adoračnom geste. Tretí roh sa nezachoval.
Z ostrova Kréta, z minojského pohrebiska, pri lokalite Mochlos pochádza mramorové pečatidlo, na ktorom je schematicky znázornená ľudská tvár s dvomi rohmi a tyčinkou falického tvaru, ako aj a s rukami v adoračnom geste. Na pečatidle je zobrazená nadprirodzená bytosť, pravdepodobne démon alebo škriatok. Rohaté závesky typu Včelince – Nagyhángos sú pečatidlu z Mochlosu veľmi podobné, sú však schematicky znázornené. Môžeme teda predpokladať, že výrobca závesku zo Včeliniec poznal ich minojskú predlohu. Transformoval ju však podľa svojich schopností a v súlade s karpatským kultom doby bronzovej.
Rohatý závesok typu Včelince - Nagyhángos má unikátne postavenie európskeho významu, nakoľko bol vyhotovený podľa východostredomorských predlôh a je aj dokladom kontaktov Karpatskej kotliny, ako aj samotného Gemera v dobe bronzovej s vyspelou minojskou civilizáciou.
V súčasnosti sú v celej Karpatskej kotline okrem včelinského závesku známe len tri ďalšie takéto závesky. Dva pochádzajú z územia Maďarska (objavené boli na lokalitách Oszlár a Nagyhangos – Kölesd) a ďalší závesok bol objavený na rakúskom pohrebisku na lokalite Neumarkt an der Ybs.
Závesok bol pre svoju unikátnosť zvolený ako logo XII. Svetového kongresu vied prehistorických a protohistorických, ktorý sa uskutočnil v roku 1991 v Bratislave.
Nakoľko závesok zo Včeliniec je unikátny a mimoriadny zbierkový predmet, v mesiaci november bude v priestoroch múzea realizovaná prednáška a beseda o bronzovom závesku zo Včeliniec s významným slovenským archeológom a popredným európskym odborníkom na dobu bronzovú – Dr. h. c. prof. PhDr. Václavom Furmánkom, DrSc., z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
PhDr. Alexander Botoš