V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 25. októbra 2018 o 15.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“. Prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Výstava potrvá do 31. januára 2019. Je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Dezider Fertő sa narodil v roku 1921 v obci Gemerská Ves. Rezbárstvu sa začal venovať pomerne neskoro, v 80. rokoch 20. storočia, po smrti manželky.
Za jeho objav môžeme ďakovať výtvarníkovi Arpádovi Horváthovi z Tornale, ktorý sa prvýkrát stretol s rezbárom v roku 1986. Skúsený výtvarník rezbára postupne usmerňoval v oblasti remeselno-umeleckej, no predostrel mu aj viaceré typy na námety, akými boli napríklad návraty do minulosti Rómov, ktoré neskôr sprítomnil vo viacerých plastikách.
Za relatívne krátke obdobie (zomrel v roku 1996) stihol Dezider Fertő vytvoriť pomerne rozsiahli súbor takmer 200 drevených plastík a reliéfov. Pracoval technikou vyrezávania do drevených soklíkov a reliéfov z lipového, alebo orechového dreva. Pri svojej tvorbe využíval námety z tradičného a súčasného života Rómov a Nerómov i cirkevné motívy. Najviac mu však učarili námety z obyčajného života Rómov – hudobníkov, ktoré zvečnil do figúrok rómskych muzikantov pri hre v krčme, na zábavách, na svadbách. Zachytil aj kočovných Rómov, rómske osady, pohreby a rozprávkové motívy. Vo svojej tvorbe sa venoval nielen histórii Rómov, ale zaznamenal aj prostredie v ktorom žil, a to v podobách susedov, rozsievača obilia, pastiera kráv, či oráča za pluhom. Zobrazil tiež atmosféru krčiem s rómskou kapelou, dožinky, hrnčiara za hrnčiarskym kruhom z neďalekých Držkoviec, alebo podobu sediaceho Budhu. V najrôznejších modifikáciách sa venoval aj tematike žien v rozličných životných situáciách: madona s dieťaťom, rómska muzikantka - huslistka, krčmárka, družka, žena s deťmi, či žena pri miesení cesta, žena s košíkom, žena s pecňom chleba, alebo žena tkáčka.
Okrem muzeálnych zbierok sa časť tvorby Dezidera Fertőa nachádza u súkromných zberateľov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, napríklad v Kanade (od roku 1992) i vo Švajčiarsku.
Výstava je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Banskobystrického samosprávneho kraja.
Mgr. Ľudmila Pulišová