Rodinná tragédia Belákovcov sa ešte neskončila
Viem si predstaviť život tety Margity a uja Beláka po týchto udalostiach. Stratili zaťa Laca Kalického. Dcéra Ducka ostala 32 ročná vdova so štvorročnou dcérou a jednoročným synčekom. Po skončení vojny Ducku Kalickú menovali za riaditeľku Základnej školy v Rožňave a pridelili jej aj riaditeľský byt v dome v blízkosti školy. Jej mamka Margita sa ujala výchovy detí, ktorým venovala všetku svoju lásku, ktorú už nemohla venovať svojim drahým synom. Život s manželom ujom Belákom vo veľkom dome v Rožňavskom Bystrom bol pre nich utrpením.
Kde sa pozreli, všetko im pripomínalo Paťka a Janka. Pozrela sa do skrine, videla ich obleky. Aha, ten dostal Janko, keď maturoval a tu je Paťkov motýlik, ktorý mal pri promócii, tu sa Paľko učil a tu Janko cvičil, každá vec, každé miesto v dome, na dvore v záhrade, im drahých synov pripomínalo. Výsledkom bol neustály plač a bezmocnosť, že nemôžu už nič vrátiť, lebo čo sa stalo, to sa už neodstane. Žili v stálom strese a žiali.
Vyvrcholenie tragédie
Duševné napätie a neustále trúchlenie za synmi a zaťom nevydržalo srdce otca rodiny Belákovej, uja Jána. Večer dňa 29. septembra 1945 spolu s tetou večerali v kuchyni. Odrazu sa ujo Belák začal dusiť, vybehol na schody, vedúce na dvor, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu, tam však klesol a ostal ležať. Teta vybehla za ním a masážou srdca mu chcela pomôcť, ale pokus bol neúspešný, ujo Belák skonal.
Je pochovaný na miestnom cintoríne. Teta ostala v dome sama. Ako najstaršia z deviatich detí Daniela Kováča, evanjelického farára z Hornej Lehoty, sa rozhodla pomôcť bratom a sestrám, ktorí už boli v dôchodcovskom veku, aby ich nezištne prichýlila a ubytovala vo veľkom dome v Rožňavskom Bystrom. Bola to veľmi dobrosrdečná žena, ktorá celú svoju zranenú lásku venovala dcérke s vnúčatami a súrodencom. Tak sme sa aj my s našou mamkou, po smrti nášho otca v Prešove, prisťahovali do Rožňavského Bystrého a bývali sme v dome na Povraze. Na tieto chvíle rád spomínam. S veľkou láskou a úctou spomíname na našu drahú tetu Margitu. Dožila sa 84 rokov veku, keď 22. januára 1974 v Rožňave zomrela. Česť jej pamiatke!
 |
 |
 |
 |
||
| Dr. Ján Belák | JUDr. Pavol Belák | por. Ladislav Kalický |
Doslov
Tento príbeh som napísal preto, aby sme vedeli o ňom skutočnú pravdu. Písalo sa mi veľmi ťažko, možno až so slzami na krajíčku. Taká tragédia, ktorá sa udiala v tejto rodine, by sa nedala vymyslieť. Ťažký údel rodiny Belákovej však neľútostne napísal sám život.
So smutnou spomienkou na rodinu Jána Beláka z Rožňavského Bystrého
Marian Slavkay
(KONIEC)