Ako to bolo s bratmi Belákovcami
(Z rozprávania ich mamky Margity Belákovej a jej vnučky Magdy Krejzlovej-Kalickej.)
Smutná zvesť zasiahla rodinu Belákovcov v Rožňavskom Bystrom ako blesk z čistého neba. Táto zlá správa bolestne zasiahla aj občanov dediny, lebo bratia Belákovci boli v obci obľúbení. Pravdepodobné je, že štáb zo Slavošoviec túto správu oznámil telefonicky na obecný úrad. Bola to tvrdá rana osudu, že iba pred krátkym časom pochovali zaťa a teraz sú mŕtvi aj obidvaja synovia. Ich mamka premohla žiaľ a na druhý deň ráno sa vybrala s konským povozom a s dvomi truhlami do Slavošoviec.
Tam ju čakala Sodoma-Gomora, keď zazrela ruiny budovy, v ktorých sa nachádzali zvyšky tiel jej milovaných synov. Pamätám si ako nám raz večer s plačom rozprávala, že do truhly vkladala kusy tiel synov, ktoré poznala iba po zvyškoch oblečenia, ktoré mali Paťko a Janko na sebe. Toto vyvracia tvrdenie, že tamojší lekár napísal, že telá Belákovcov majú odtrhnutú lebku. Možné je iba to, že na nosidlách sa nachádzali iba hlavy Paťka a Janka. Pri hľadaní zbytkov tiel v ruinách, prišiel k tete Margite jeden mladý partizán. Opýtal sa koho ona tam hľadá? Pavla a Janka Belákovcov, s plačom odvetila. Povedal jej, že pred výbuchom bol spolu s nimi. Asi o pol šiestej sa spoločne s Jankom vybrali na večeru do jedálne, ktorá bola na ulici mimo objektu Papierní. Na vrátnici Janko povedal, že idú zavolať aj Paťa, aby išiel s nimi. Vošli do kancelárie štábu a volali ho na večeru. Paťo sedel pri vysielačke a čakal na nejakú správu z vrchného velenia. Povedal im, aby oni išli na večeru, že keď dostane tú správu, príde za nimi. Janko poslal kamaráta, aby išiel na večeru sám, že on počká na Paťa a prídu za ním. Ten kamarát odišiel a tým si zachránil život. Oni netušili, že sa blíži koniec ich životnej cesty. Keď nastal výbuch, tak obidvaja sa nachádzali práve v epicentre výbuchu.
Keď sa ich mamka s dvomi truhlami vracala povozom domov do Bystrého, cestou, niekde za Štítnikom, ich napadla nemecká stíhačka a strieľala na povoz z guľometu. Preto sa museli ukryť v blízkom lese a vyčkať až dovtedy, keď už stíhač zanechal pátranie a odletel preč.
Celá rodina Beláková, aj všetci obyvatelia obce trúchlili a oplakávali obete, ktoré si vyžiadalo SNP. K bratom Belákovcom pribudla ďalšia obeť, keď v boji s fašistickou armádou na Slánskom vŕšku padol Ján Galo II, baník a rodák z Rožňavského Bystrého. Všetci, ktorí padli v povstaní, boli pochovaní na jednom mieste, kde obec na obecné náklady postavila pomník padlým partizánom. Až do dnešnej doby ľudia z obce to hrobové miesto opatrujú a kyticou kvetov si spomínajú na svojich padlých hrdinov. Jankovi Belákovi v roku 1946, keď jeho spolužiaci promovali, slovenská univerzita udelila „In memoriam“ titul Doktor (Dr.). V tom istom roku „In memoriam“ bol vyznamenaný aj JUDr. Pavol Jozef Belák „Radom SNP 1. triedy“.
(POKRAČOVANIE)
Marian Slavkay