V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnili prednášky k výstave pod názvom „40 rokov architektúry manželov Maníkovcov“, ktoré viedol jeden z autorov výstavy Ing. arch. Mikuláš Maník. Úvodom priblížil myšlienky jednej z najpozoruhodnejších osobností slovenskej architektúry 20. storočia, Eugena Kramára:
„ Architektúra je trvalou scénou všetkých nás i veľa budúcich generácii“
„My architekti sme zodpovedne povolaní hodnotne modelovať prostredie života, a tak užitočnosťou a krásou pôsobiť výchovne na najlepšie stránky psychiky človeka.“
Následne pán Maník predstavil študentom prostredníctvom aktuálnej výstavy svoje životné dielo. Poukázal na význam architektúry v protiklade k jednoduchým stavbám. Pripomenul, že tým, že architekt rešpektuje nielen plochu, priestor a funkciu stavby, vytvára historicko-výtvarný umelecký komplex, ktorý je v harmónii so životným a prírodným prostredím. Tým, že architekt pôsobí svojím dielom nielen na súčasnú, ale i na nasledujúce generácie, je jeho zodpovednosť obrovská.
Uviedol príklady pamätníka SNP v Čiernej Lehote, kde dokázal presvedčiť v danej dobe (1974) o totemovom riešení priestoru, alebo rekonštrukciu rodného domu Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove, kde vedel presadiť citlivejšie riešenia napriek socialisticko-realistickému umeleckému trendu doby. Na výstave, na ktorej sa predstavila aj jeho manželka, Ing. arch. Zuzana Maníková, predstavil študentom aj ďalšie ich významné diela z okolia Rožňavy, ale aj z iných kútov Slovenska. Porozprával aj o pôsobení obidvoch autorov v minulosti priamo v Rožňave, kde, ako uviedol, sa im tvorilo mimoriadne úspešne.
Jeho slová potvrdila aj historička umenia Mgr. Edita Kušnierová, ktorá názorne zhrnula umelecko-historický význam diela manželov architektov Maníkovcov.
Touto cestou by sme sa chceli poďakovať Ing. Maníkovi, že študentom v rámci prednášky priblížil zaujímavé poznatky z oblasti architektúry. Obidvom, spolu s manželkou, prajeme ešte veľa tvorivých síl.
Gabriella Badin
{oziogallery 378}