Bolo to pomerne dávno, keď vtedy to bolo dievča, dnes už mamička, možno už dobrá stará mama varujúca v náručí vnúčatá. Prechádzal som areálom školy, pofukoval jarný vietor, pred sebou ženúc rozviazané hárky papiera, úhľadne napísané rukou, ktorá písala, ako som už zistil, spoveď svojej duše, skrytou, ale otvorenou len autorke. Bola to úprimná spoveď svedčiaca o hlbokej vedomostnej, ale hlavne duševnej úrovni, sformovanej skoro umelecky na stránkach denníčka.
Nuž, posúďte sami.
Ráno som sa zobudila na veľký krik. Hádala sa teta I. so starkou. Ani neviem prečo. Skoro celý deň som nič nerobila, iba chodila do obchodu a z obchodu. Keby to bol aspoň poriadny obchod, ale musíš v ňom hodinu stáť, ale aj tak nič nekúpiš. Na faru mal prísť nejaký konvent, tak som musela kúpiť víno a veci na obložené chlebíčky. No salámu nemali, tak som išla do Y. Potom som išla na ihrisko. Hrali sme sedmu a tak mi ubehol čas aspoň rýchlejšie. K večeru už tam bolo viac šrácov a tak sme sa rozprávali o všeličom. Dohodla som sa so S., že pôjdeme na huby. No, neviem či sa mi to podarí, pretože mama chce, aby sme všetci šli na maliny. No tak uvidíme, ako to dopadne. Radšej by som šla na tie huby, hoci ich niet. Ešte som potom niečo prečítala, ale nebolo toho tak veľa. Dobrú noc.
Dnes to bola nuda ako vždy. Keď som sa ráno zobudila a nenašla som nikoho, tak som zúrila. Nebola som ani na hubách, ani na malinách. Večer som si šla na ihrisko zahrať volejbal cez sieť. Celkom mi to išlo. Potom som šla s P. na telku. Rozprávali sme sa asi do deviatej. Keď som prišla domov a nadhodila som mame, že v Z. je zábava a povedala som, či by ma pustila, veľmi prekvapujúco povedala “kľudne”. No, takže som mohla ísť. Aspoň by som mala na čo spomínať.
Nedeľa - no čo mám písať? Nič zvláštne sa dnes nestalo. Ako vždy, aj teraz som bola v kine. Filmy boli celkom schopné. Potom večer pršalo, a tak sme povedali M. a M., aby prišli k nám – naši totiž odišli do X. Tak sme hrali karty, rozprávali sa a pozerali telku. Odišli tak okolo pol jedenástej. Usínala som v myšlienkach “ach, ráno vstávať na brigádu”.
Dnes ráno ma starká zobudila o pol siedmej. “Vstávaj, brigáda Ťa čaká” - to boli prvé slová mojej starkej. Nejako sme sa dostali na pole, na ktorom sme mali zbierať zemiaky. Zbierala som s B. a M. Zo začiatku to šlo dobre, ale potom som nemala času ani sa poriadne naobedovať. Skončili sme o pol piatej a nazbierali sme 19 vriec zemiakov. Keď som prišla domov, už boli doma aj naši. Neskôr som išla na ihrisko, no začalo pršať, tak som išla s B. do klubovne. Potom neskôr, keď sa už všetci rozišli, rozprávala som sa so S. dosť dlho. Zistila som, že je to fajn šrác. Ešte vždy myslím na začiatky prežité v pionieráku.
Ahoj, denníček.
Ó, ráno som vstala o šiestej. Aj dnes som bola zbierať zemiaky. Zoznámila som sa tam s jedným šrácom. Volá sa M.. Pomáhal nám dvom zbierať. Dnes hore bolo proste fajn. Neskôr som išla na ihrisko, no nebola som tam dlho. Šli sme do klubovne, kde sme sa rozprávali o všeličom. Potom sme sa rozhodli, že pôjdeme do Z. na jablká. Šli sme na motorkách. Keď sme sa vracali, ja som viedla motorku. Zistila som, že to nie je vôbec žiadne umenie. Domov som prišla okolo deviatej. Zajtra pokračujeme v jazdení na motorke.
Dobrú noc.
Na brigádu sa dnes nešlo, pretože pršalo. Doma som sa iba nudila, a tak sme išli s B. do R., iba tak – prejsť sa. Stretli sme sa s K. a J. Tak sme sa trochu rozprávali v búdke, pretože pršalo. Prišli sme domov autobusom. Neskôr, okolo pol siedmej, som išla smerom na ihrisko, no rozpršalo sa. Keď prestalo pršať, čo nebolo hneď, šli sme sa previezť na motorkách. Ja som išla s K. Boli sme aj v Š. pozrieť sa aké bude kino. Asi v sobotu pôjdeme do kina v Y. Celý tento týždeň je nemožne studený, no a daždivý. Vozili sme sa asi do deviatej. Bolo fajn.
Starká ma dnes ráno nechcela zobudiť, no predsa som šla na brigádu. Je celkom dobré počasie. Na brigáde bolo celkom dobre, až na to, že keď sme išli domov začalo pršať a my sme zmokli ako sliepky. Keď som prišla domov boli už tu K. a L. a tak naši už odišli. Potom večer sme išli na ihrisko zahrať si volejbal. Neskôr sme sa dohodli, že pôjdeme do M. pozrieť sa na zábavu. Postretali sme veľa známych, ktorí prišli na zábavu peši. Potom, keď sme sa vracali, B. niekde odišla a tak sme ju hľadali skoro hodinu a možno aj viac. Už také zlostné sme prišli domov, keď sa zistilo, že B. je doma. Ešte ma J. odprevadil domov a musela som preliezať bránu, lebo ma vymkli. Ešte som pozerala telku. Taká bola dnešná zábava.
Ráno som vstala okolo deviatej. Veď v nedeľu všetko prebieha ako vždy. Aspoň tu, v A. Dnes bol v kine aj Ľ. a tak sme sa rozprávali o všeličom. Neskôr sme sa znovu išli previezť na motorkách. Boli sme v VP. a potom späť. Rozprávali sme sa potom až do pol desiatej.
MG sam