Pri pamätníku vojakov Červenej armády v Rimavskej Sobote dňa 27.8.2018 si obyvatelia mesta a okolia položením vencov pripomenuli 74. výročie Slovenského národného povstania. Po skončení kladenia vencov a Slovenskej hymne predniesla ďakovnú báseň ako prejav vďaky padlým osloboditeľom a partizánom za našu slobodu Mgr. Rika Juhászova. Po nej mal slávnostný príhovor predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote a člen Ústrednej Rady SZPB Ing. Pavol Brndiar. Vo svojom podrobnom príhovore účastníkov pietneho zhromaždenia podrobne oboznámil s vývojom od Mnichovskej zrady a Viedenskej arbitráže, ktoré znamenali rozpad ČSR a okupáciu južného Slovenska a Podkarpatskej Ukrajiny fašistickým
Maďarskom a časť územia na severe Slovenska Beckovským fašistickým Poľskom. Formovanie protifašistického odboja vojakov Slovenskej armády a Ich odpor v boji proti Slovanským bratom, prebehnutie tisícok vojakov k Červenej armáde, z ktorých sa neskôr od roku 1943 začal formovať najskôr prápor v Buzuluku pod velením pplk. L. Svobodu. Z neho sa neskôr sformovala brigáda až po armádny zbor, v ktorom bojovali aj desiatky vojakov z nášho okresu.
Mladí antifašisti z nášho mesta a okresu, ktorí museli narukovať do Horthyho Maďarskej armády a boli nasadení na východný front, využili prvú príležitosť na prebehnutie k Červenej armáde a hneď sa aj zapojili do boja proti fašistom. Ako jediní z prvých boli Ondrej Šinar - Šmál a Pavel Balík z Rimavskej Soboty. Je symbolické, že práve kapitán Červenej armády Ondrej Šinar - Šmál padol hrdinskou smrťou pri obrane Sevastopoľu dňa 28. augusta 1941, teda tri roky pred vyhlásením Slovenského národného povstania. Jeho spolubojovník bol neskôr preradený do formujúceho sa Československého armádneho zboru v ZSSR. Ďalší maďarskí antifašisti sa stali po absolvovaní partizánskeho výcviku v ZSSR základom pri vytváraní partizánskej brigády Rákoczi pod velením sovietského partizána Vasila Michajloviča Kozlova.
Rozhodujúcim medzníkom protifašistického odboja sa stala tzv. vianočná dohoda z decembra 1943, ktorá zjednotila všetky antifašistické skupiny vrátane Slovenskej armády do prípravy spoločného odboja. Žiaľ nepodarilo sa naplniť predpokladaný plán vyhlásenia SNP a tak po jeho vyhlásení 29.8.1944 sa otvorene antifašisti postavili nemeckým okupantom na ozbrojený odpor.
V našom regióne pôsobila na vtedy na slovenskom území, okrem vojakov povstaleckej armády partizánska brigáda Chruščov. Na juhu okupovanom maďarskými fašistami partizánska brigáda Rákoczi, v ktorej bojovali prevažne antifašisti maďarskej národnosti a operovali jej oddiely od Salgotarianu – Hajnáčku – Šurice - Fiľakovo až po Rožňavu a Košice.
Aj keď Rimavská Sobota pripadla na základe viedenskej arbitráže z novembra 1938 fašistickému horthyovskému Maďarsku, mnohí antifašisti bez rozdielu národnosti sa s týmto stavom neuspokojili a ilegálne pripravovali protifašistický odboj. Najmä komunistická strana vyvíjala aktívnu ilegálnu činnosť a snažila sa koordinovať všetky antifašistické skupiny. Práve komunisti spolu so židmi sa stali terčom maďarských fašistov.
Rečník tiež poukázal, že odkaz SNP je nanajvýš aktuálny práve v dnešnej dobe, keď tzv. pseudohistorici a kolaborantskí politici otvorene skresľujú a bagatelizujú význam SNP. A práve vďaka nemu bola ČSR po skončení vojny na strane víťazných mocností a nie porazenej fašistickej koalície.
Na záver svojho príhovoru osobitne poďakoval vojakom OS SR z chemického útvaru v Rožňave, ktorí tradične absolvujú čestnú stráž pri pamätníku a asistujú pri kladení vencov.
Pred rozchodom zaznela hymnická pieseň „Kto za pravdu horí“.
JUDr. Jozef Pupala