Svätý Štefan počas obdobia svojho vládnutia, v rokoch 1000 – 1038, zakladajúc počiatky uhorskej štátnosti, každým rokom zvolával kráľovskú radu. Rada zasadala v dni nanebovstúpenie panny Márie, 15 augusta. Ladislav I. Svätý zmenil dátum zasadnutia na 20. august, v tento istý deň bol Svätý Štefan I. vyhlásený za svätého v roku 1083. Král Ladislav I. vydal nariadenie na počesť tejto udalosti sláviť sviatok. 20 augusta. Vyhlásenie Štefana za svätého stanovil aj za náboženský sviatok pápež Gregor VII. V roku 1878 bolo vydané ministerské nariadenie, ktoré stanovilo 20. august ako oslavy maďarskej štátnosti.
Zmena politickej situácie v roku 1945 zmenila aj vzťah k oslavám, zo začiatku vynechali označenie svätý, neskôr sa začal používať názov DOŽINKY
(sviatok nového chleba). V roku 1949 bola v tento deň prijatá komunistická ústava a od toho momentu to bol Deň ústavy. Od roku 1989 sa znovu oslavuje deň Svätého Štefana, zakladateľa maďarskej štátnosti.
Tak, ako vo väčšine miest v Maďarsku sa konajú slávnosti pri tejto príležitosti, nie je to iné ani v našom partnerskom meste Tótkomlós – Slovenský Komlóš. V tomto roku sme dostali pozvanie na XVIII. Tótkomlóšske dni v dňoch 18. – 20. 08. 2018. Mesto Jelšava zastupovali štyria zamestnanci mesta.
V sobotu, po príchode do Tótkomlósa, nás privítala na mestskom úrade primátorka dr. Rita Garay. Zúčastnili sme sa Gastronomického dňa, ktorý v slovenskej škole zorganizovali Slováci žijúci v Tótkomlósi. Ochutnali sme množstvo typických špecialít a pozreli sme si pestrý kultúrny program. Po ubytovaní sa na hasičskej zbrojnici sme sa zúčastnili koncertu mládežníckej dychovky z Tótkomlósa v evanjelickom kostole. Ako vždy, bol to krásny zážitok. Večer sme navštívili termálne kúpalisko Ruža.
V nedeľu bol voľnejší program. Doobeda sme uložili venček pri pomníku padlých v I. svetovej vojne v záhrade evanjelického kostola. Na počesť výročia osídľovania bol v roku 2008 vytvorený pamätník, na ktorom je napísané:
Došli sme...
Kde, otecko?
Do novej domoviny,
syn môj drahý.
Tu niet domu, otecko!
Ešte nieto, decko moje.
A zašli sme aj ku pamätníku Pavla Walaského, evanjelického farára, ktorý pôsobil aj v Jelšave a aj v Tótkomlósi. Pri oboch pamätníkoch sme uložili venček. Navštívili sme aj Slovenské regionálne kultúrne centrum. Večer sme si nenechali ujsť 12-minútový ohňostroj.
Pondelok patril slávnostnej spomienke pri soche svätého Štefana. Po maďarskej a slovenskej hymne, ktoré zahrala mládežnícka dychovka, sa prítomným prihovorila primátorka dr. Rita Garay. Všetci prítomní uložili vence ku soche sv. Štefana.
Vedľa sochy sv. Štefana je pamätník, ktorý bol vytvorený za pomoci slovenských partnerských miest Jelšava a Galanta, zobrazujúci ruku a zároveň aj nohu s textom: Pane, požehnaj túto zem a každý jej národ. Ku tomuto pamätníku okrem jelšavskej delegácie položil venček aj evanjelický pán farár z Tótkomlósa Attila Spišák. Poslednou pietnou zastávkou bola pamätná tabuľa na budove mestského úradu. Po slávnostnom obede sme sa rozlúčili s našimi hostiteľmi a s množstvom zážitkov sme sa vybrali z Dolnej zeme späť na Slovensko.
Gabriela Jakubecová