Hudobno-spevácky súbor Ako všetko dianie na vojenčine aj náš hudobno-spevácky súbor vznikol rozkazom veliteľa práporu plk. Killiána. Vo večernom rozkaze nám bolo prečítané, že vzhľadom na organizáciu súťaže „Armádnej umeleckej tvorivosti“, ktorú poriadalo veliteľstvo zväzku letectva, máme založiť súbor a zúčastniť sa prvého kola súťaže, ktoré sa bude konať v Trenčíne asi o desať dní. Rozkaz je rozkaz, tak sme pospisovali záujemcov a narodil sa súbor. My šoféri sme boli veľmi dobrá partia a spievali sme pri každej príležitosti, aj za triezva aj pod parou. Išlo nám to dobre. Zopár chlapcov sa pridalo k nám aj z technickej roty a jedna čatárka z povolania od veliteľstva pluku, ktorá chodila s naším čatárom Lehnerom z autoroty. Vďaka
dobrým harmonikárom a môjmu doprovodu na gitare sme dokázali nacvičiť zopár skladieb, ktoré som poznal z nášho súboru Baník, v ktorom som pôsobil na PŠB v Spišskej Novej Vsi. Bola to Horehronská veselica, úúúú urezalam paľec... a ruská pesnička Suliko. Dosť dobre sme obstáli aj v prvom kole súťaže v Trenčíne, lebo tam bolo viac takých rýchlo pozliepaných súborov „na rozkaz“. Celkový prínos súboru bol pre nás hlavne to, že sme sa dostali trochu von z kasární, medzi ľudí. Neskôr sa nám program trochu obohatil o ľudového rozprávača a o pekné moravské pesničky. Chodili sme často vystupovať do okolitých obcí, hlavne na dožinky alebo na miestne sviatky „hodé“, čo u nás nazývame „odpust“. Ako súbor vznikol, tak aj zanikol. Rozkazom. Jedni „rozkazom“ odišli do civilu, niektorých „rozkazom“ preložili a niektorých to aj bez rozkazu omrzelo, lebo zo súboru ostalo iba torzo a účinkovanie v súbore stratilo význam. Napriek všetkému, nám na život v súbore ostali pekné spomienky. (POKRAČOVANIE)
Marian Slavkay