Výskyt rôznych nerastných surovín na území historického Gemera podmienil ich dobývanie a následné hutnícke spracovávanie. Tieto činnosti, vykonávané obyvateľstvom už od najstaršieho obdobia, boli pre uvedené územie charakteristickými. Regulácia vzájomných vzťahov, si v priebehu storočí, vynútila prijatie rôznych pracovných poriadkov, štatútov či artikúl, ktorých úlohou bolo zaviesť poriadok do bansko – hutníckeho podnikania (artikuly – podľa slovníka cudzích slov sú vo feudalizme stanovy samosprávnych územných celkov alebo záujmových skupín).
Uvedené bolo, už od najstarších čias, realitou aj v lokalitách údolia rieky Muráň. V priebehu času boli tu prijaté viaceré takéto pracovné poriadky, z ktorých pre ilustráciu uvádzame nasledovné: Jedným
z najstarších poriadkov, ktoré richtár a rada mestečka Jelšava potvrdili, boli výsady cechu kováčov udelené 6. júna 1568 muránskym kapitánom a provizorom Melicharom Maškom (Lehotská, D.- Orlovský, J.: Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710, Martin, 1976, s.214-216). Ďalším sú stanovy cechu hámorníkov Muráňského údolia udelené muráňskym hradným kapitánom 9. marca 1585, potom stanovy hámorníkov muráňskeho údolia z 30. novembra 1713 potvrdené v Lubeníku (Articule a puncta Muranskeg dolini panou štellerou – Anno 1713, ultima 9bris ) a stanovy cechu hámorníkov muráňskeho údolia potvrdené vrchnosťou v Jelšave dňa 12. apríla 1755 (Puncta seu constitutiones cehac stelliriorum dominii Muranyiensis – A murány völgyi vashámoros céh uriszék által megerősített cikkelye, In.: Heckenast, G.: Murány vashámoros céh szabályzatai, Történelmi szemle 1, 1958, s. 430-447). Z roku 1803 je tiež známy poriadok šteliarskeho tovarišstva v Štítnickej doline (Žilák,J.: Poriadok šteliarskeho tovarišstva v Štítnickej doline z roku 1803, Obzor Gemera-Malohontu, r. XXIV, 1993, 1, s.23-26). V ďalšom sa zmienime podrobnejšie o uvedených stanovách šteliarov z roku 1585, ktorých znenie je uvedené aj v knihe „Sama Tomášika Staré povesti jelšavské a muráňske, vydanej v Martine v roku 1827 na stranách 136 – 146.“ Artikuly šteliarov, uverejnené v tejto publikácii, napísané v slovenskom jazyku svojej doby, sú okrem úvodnej a záverečnej časti, rozčlenené na 26 článkov (pozn.: historický názov šteliar je podľa slovníka slovenského jazyka majiteľ hámra; hámor – dielňa na výrobu a spracovanie železa).
 |
 |
|
| Dobový nákres Muránskeho hradu | Revúcky železiarsky hámor z roku 1783 |
Nižšie uvádzame reprodukcie artikúl slovenského znenia z knihy, ktoré do určitej miery predstavujú aj lingvistickú pamiatku z oblasti železiarstva v predmetnom území:
Okrem tu prezentovaných artikúl šteliarov z roku 1585 existuje aj ich mutácia v nemeckom jazyku, ktorá je tiež, okrem iného, uverejnená v už citovanom príspevku G. Heckenasta z roku 1958.
Poznámky k artikuliam šteliarov platných od roku 1585:
V ich úvode Július – slobodný pán Herberstein Neupergu a Guttenhaagu (v listinách z roku 1595 sa ako pán Muráňa uvádza barón Július Herberstein von Neuperg und Guttenhaag), najvyšší komorník a tiež najvyšší stoličný Korutánska jeho jasnosti rímskeho cisára, tiež najvyšší kapitán Muráňa v Uhorskej zemi, praje zdravie a poslušnosť všetkým, ktorí toto naše vyjadrenie čítajú, alebo čítané počúvajú a odkazuje jeho cisárskej jasnosti, že pred nás prestúpili verní poddaní z mesta Jelšavy šteliari Mikuláš Benedik a Ďurík Emerichdiakov a predostreli svoje ťažkosti a krivdy, ktoré sú viac na škodu ako na úžitok nielen im obom, ale aj ostatným šteliarom, hutmanom, uhliarom a hámorným robotníkom, až tak že pre neprávosti medzi nimi musela cisárska jasnosť konania zastaviť. Ďalej k tomu oznámili, že už ich predkovia mali medzi sebou listinou potvrdený kresťanský a cechový poriadok, v zmysle ktorého zjednali poriadok so zlými ľuďmi tak, aby sa jeden k druhému správali spravodlivo. Pre uvedené dôvody nás vyššie menovaní šteliari ponížene prosili a žiadali, aby sme im opäť poriadok či artikuly pre zabezpečenie spravodlivosti vydali a aj potvrdili. Po vypočutí ich problémov a slušnej žiadosti sme túto uznali za potrebnú a hodnotnú vec a vydali poriadok či artikuly, podľa ktorých by sa mali najprv k Pánu Bohu, potom k vrchnosti a medzi sebou chovať tak, aby mohli byť jeden s druhým na ďalšiu dobu v spokojnosti a ich konanie sa v spravodlivosti k jeho cisárskej jasnosti rozvíjalo. Preto tieto artikuly dôsledne doporučujeme a prikazujeme, aby boli zachovávané a dodržiavané.
|
|
spravodlivo konali, druhému nepriali nič zlého, ani falošne o ňom premýšľali alebo sa radovali z jeho škody.
Každý hutman (pozn.: dozorca hute), ktorý sa na Vianoce zjedná a dohodne so šteliarom, nesmie inému nič dávať, alebo predávať a to až do nasledujúcich Vianoc, aby sa vozy nevracali prázdne domov (pozn.: ide o povozy ktorými dopravovali železné výrobky). Okrem toho, nesmie pred svojim šteliarom schovávať kvalitnejšie duté železo (pozn.: ide pravdepodobne o tzv. dúchadlové železo), alebo zatajovať pred ním prípadné krádeže a tiež nesmie iným, ako svojmu šteliarovi, predávať za vyššiu cenu ako dohodnutú, ako sa to už aj raz stalo. Každý týždeň musia preto dávať svojmu šteliarovi všetky svoje výrobky a to bez ohľadu nato, či ich bolo málo, alebo veľa. V prípade, ak by jeho šteliarovi neboli veľmi potrebné a on by súhlasil, môže ich dávať iným, pretože Pán Boh nekáže klamať druhému, ani mu škodiť alebo pripraviť ho o živnosť. Preto každý šteliar v zime na Vianoce najprv ponúka najviac ako môže. Ak by niektorý šteliar dosvedčil, že niekto bez súhlasu iného Brata, dúchadlové železo a ešte aj v dobrej kvalite kúpil, čo je aj proti dobrým mravom, aj proti Pánu Bohu, správal by sa proti týmto artikulám a nedodržal by ich, musí byť Bratmi potrestaný.
XI. Robotníci v hámri a uhliari, ktorí sa na Vianoce dohodnú so šteliarom a on ich príjme do práce, musia spravodlivo pracovať až do nasledujúcich Vianoc. Výnimkou je iba prípadná nemoc, ktorú by Pán Boh na niekoho dopustil. Ak by sa to niekomu po roku nepáčilo, má to štyri týždne vopred oznámiť svojmu šteliarovi a vyrovnať svoje prípadné dlžoby, ktoré mu zrazí z platu a iba tak môže podľa ľubovôle odísť pracovať inde.
XII. Každý robotník nemá konať svojvoľne, aby tak nespôsobil svojmu šteliarovi ujmu, ale je povinný každý pondelok ráno načas sa dostaviť do hámra. Ak podľa pokynov šteliara príde načas a nemal by s kým pracovať, alebo by chýbala surovina, má čakať na nasledujúci deň. Ak by prekážky pre vážnu príčinu neboli odstránené, môže od svojho šteliara žiadať peňažnú náhradu v nasledovnej výške: cechmajster 2 florény a 25 denárov, kováč 1 florén a 75 denárov, tovariš 1 florén a 25 denárov. Ak by sa správal inak, musí za trest zložiť 2 pinty vína (objemová jednotka 1 uhorská pinta je 1,697 litra).
XIII. Hámorník, ktorý má pole alebo lúky a namiesto práce v hámri by žal obilie, alebo kosil lúky, musí byť Bratmi príslušne potrestaný. Ak by však pri dojednaní so šteliarom mal aj dohodnuté, že týždeň alebo dva chce mať voľno na žatvu alebo kosbu, bude mu to dovolené.
XIV. Hámorník, ktorý bol uznávaný a kým vládal verne a spravodlivo šteliarovi slúžil, môže, v núdzi alebo v chorobe a starobe, keď už na ťažkú prácu v hámri nestačí, predstúpiť pred svojho cechmajstra i Bratov a požiadať ich o pomoc a podporu. Títo mu majú vyhovieť a pomôcť, tak ako to je v tovarišstve najlepšie možné.
XV. Pretože jedni umierajú a iní sa narodia a na zastávanie pracovného miesta je nevyhnutné sa učiť, nemôže sa prevádzka zaobísť bez učňov. Ak by sa učeň učil počas jedného roka, nie je povinný platiť cechové poplatky, ale jeho majster je za rok dlžný 1 florén.
XVI. Ak by sa niekto nechcel učiť rok, ale chcel by sa s majstrom dohodnúť, aby ho učil za peniaze, tak sa mu to dovoľuje. Keď sa mu podarí dojednať sa s ním výhodne, je to jeho úspech. Majster je povinný dôsledne sa mu venovať a prvé týždne s ním spolu pracovať. Z toho plynie povinnosť zaplatiť do cechu 1 florén. Ak by majster, alebo šteliar, zaučoval svojho syna, je povinný zaplatiť cechu 1 florén.
XVII. Ak by niekto z Bratov na pokyny cechmajstrov nebol k dispozícii, má byť potrestaný pokutou 2 denáre.
XVIII. Uhliari, ktorí sa na Vianoce dohodnú so šteliarom, sú povinní zásobovať ho uhlím až do nasledujúcich Vianoc a to nielen v zime, ale aj v lete, pričom musia spravodlivo nakladať a voziť uhlie (dodávať nie zuhoľnatené drevo, prach, alebo hrudy, ale kvalitné kusové uhlie, pretože zaň sú platení), tak aby ani v lete nechýbalo. Kto by sa tak nezachoval, tomu hrozí za trest pokuta 25 denárov a povinnosť zaplatiť cechu 12 denárov a to za predpokladu, že nepôjde o škodu nad 50 denárov, čo usúdia zainteresovaní.
XIX. Šteliari nemajú kupovať uhlie od iného uhliara, s ktorým sa nezjednali, ak by to bolo potrebné, musia to vopred oznámiť a vyžiadať si súhlas príslušného šteliara. Ak by konali inak, majú byť potrestaní.
XX. Šteliari majú tiež dozerať na cudzích uhliarov. Ak by niekomu iný uhliar priviezol uhlie, musia sa ho opýtať, prečo nedal uhlie svojmu šteliarovi. Je to preto, lebo sa stáva, že niekedy dovezú svojmu šteliarovi nekvalitné uhlie (t. j. so zuhoľnatenými kusmi dreva, prachom alebo hrudami), za čo ich on potrestá, pričom nahnevaný uhliar odvezie uhlie inému šteliarovi. Šteliari sa preto musia dôsledne opýtať iných uhliarov, prečo nedodali uhlie svojmu šteliarovi (tomu, s ktorým sa dojednali). Iní šteliari by nemali od „cudzích“ uhliarov prijímať uhlie, pretože títo dostávajú od svojho šteliara na Vianoce zálohu preto, aby mu dodávali uhlie až do nasledujúcich Vianoc. Ten, kto by sa tak nesprával, nevyhne sa trestu.
XXI. Aby cech a Bratstvo v zmysle spoločného súhlasu tvorili čo najpevnejší zväzok, ktorý by bol každému jednému Bratovi užitočný, bolo spoločne dohodnuté, aby sa raz mesačne schádzali s vyvoleným cechmajstrom, pričom každý musí do obecnej alebo bratskej pokladnice zložiť podporu 2 denáre. Šteliari, v dobe, počas ktorej pracujú, dlhujú za každý týždeň 6 šijnov (?).
XXII. Ak by sa cezpoľní (robotníci, ktorí majú bydlisko inde) nemohli pre iné práce dostaviť sa každý mesiac k cechmajstrovi, alebo medzi Bratov, nemá to byť priestupkom a nebudú potrestaní.
XXIII. Všeobecné zhromaždenie všetkých domácich aj cezpoľných Bratov sa má konať štyrikrát ročne a to na Vianoce, na Fašiangy, v nedeľu po Veľkej noci a v nedeľu po Turíčnych sviatkoch, kde sa stanoví kto má aký poplatok zaplatiť do bratskej pokladnice, pričom sa povinnosť vzťahuje aj na cezpoľných a súčasne sa vyhodnotí aj jej hospodárenie.
XXIV. Ak by niekto tomuto poriadku odporoval, alebo sa správal svojvoľne, musia ho cechmajstri podľa pánskeho práva obžalovať, pretože toto má plnú moc neposlušných či neporiadnych súdiť a potrestať, ako aj rozhodnúť o ich zotrvaní v úrade alebo inom zamestnaní. Je potrebné im určiť robotu v súlade so záujmami cechu a iba tak môžu potom slobodne pracovať.
XXV. Najmladší dvaja učni, ktorí sa vyučili ako poslední, sú povinní slúžiť cechmajstrom a iným Bratom a to až dovtedy, kým ich mladší učni nevymenia.
XXVI. Ak by cechmajstri zanedbávali svoje povinnosti, budú obžalovaní pred Jeho milosťou pánom kapitánom, alebo dvornou vrchnosťou ustanovenou Jeho milosťou, za to, že nedávali pozor na ľahostajných, neposlušných a zlých. Posúdeniu a trestu sa tak nevyhnú a podľa miery zavinenia, musia znášať trest.
Pre uchovanie a na potvrdenie dôležitosti tohto predpisu pre Bratstvo, My Július z Herbsteinu atď., najvyšší kapitán na Muráni, sme ho opečiatkovali a vlastnoručne menom podpísali.
Hore uvedené zo dňa 9. marca roku 1585
Spracoval: Ing. Mikuláš Rozložník