Nezabúdajme na našich rodákov zo Slavošoviec, ktorí tiež patria do kroniky obce

Je pravdou, že dejiny tvoria ľudia, preto sa zamýšľam, koho pri takejto udalosti, ako je 700. výročie, treba spomenúť a od akého obdobia začať. Tak ako v armáde platí, že boj sa vyhrá len s dobrými generálmi, treba si spomenúť na vedenie obce, richtárov, predsedov, tajomníkov a starostov. Každý,  kto sa tu narodil, tu žil, alebo prežil len časť života, pre obec aspoň kúsok dobrého vykonal. Obec bola vždy hrdá na tých rodákov, ktorí v obci začali a potom pokračovali svojou cestou ďalej. Každý rodák si na nich rád spomenie: „Áno, toho som poznal,  pamätám sa na neho, veď sme chodili do tej istej základnej, obecnej či ľudovej školy. A teba kto učil, ten, čo aj mňa?“ Preto je na mieste spomenúť a poďakovať všetkým tu pôsobiacim učiteľom, pedagógom, ktorí nám rodákom dali základ vzdelania, alebo niektorých aspoň naučili písať a čítať.

Netreba zabúdať na našich miestnych kňazov ev. a. vyznania, ktorí pomáhali pri výchove mládeže a vštepovali nám lásku a morálku. Pamätám sa na ev. a. v. farára pána Tarnócyho, s ktorým sme chodili lyžovať, hrávať hokej a skúšať iné športy. Z ďalších tu pôsobili ev. farári páni Šoltés a Miroslav Hvožďara st., s ktorými sme radi ako študenti viedli filozofické úvahy a diskusie. Nezabúdajme ani na staršieho pána farára Kuzmányho, ktorý tu pôsobil ešte pred menovanými a podieľal sa na intervencii o záchranu slavošovskej fabriky. Možno uviesť, že u nás pôsobili aj ďalší farári a farárky, no v Slavošovciach neboli tak dlho.

Nezastupiteľnú úlohu v živote každého z nás majú lekári, ktorí strážia naše zdravie. Spomeniem okrem iných MUDr. L. Kišša, †, ktorý ako zať pána Sojáka st. prežil skoro celý plodný život medzi nami rodákmi a vykonával všeobecnú medicínu od pôrodníka cez detského, interného, chirurga, zubného, röntgenológa až po patológa v Rožňave.

Pri tomto jubileu musím načrieť troška do nie tak dávnej histórie. Miestni občania, tí naši rodáci, naši rodičia nachádzali obživu v roľníctve, alebo ako remeselníci, menej v službách, niektorí v lesoch, ale hlavne v miestnych chýrečných papierňach. Papierne, založené v roku 1817 ochtinskou rodáčkou Johannou Gyürkyovou Markušovou, živili nielen celú našu dolinu, ale neskôr peši tu dochádzali za prácou aj zo susedných dolín. Prečo to spomínam? Vyšliapané chodníky ako gecelovský (obec Koceľovce), markušský, hankovský, rejdovský, koprášsky a jelšavský už zarástli a sú nepriechodné, málokto ich pozná a pamätá sa na ne. Pešiu dochádzku postupne nahradila verejná a osobná doprava. Bolo to obdobie najväčšieho rozvoja výroby papiera a jeho následnej úpravy. Papier sa vyrábal na deviatich papierenských strojoch a finalizoval sa od hladeného papiera cez rotačný novinový papier pre zošity, obrúsky, vatový. Výrobky sa expedovali do celého sveta. Nová doba, obdobie privatizácie, znamená postupnú likvidáciu základnej výroby papiera, ktorú prežil len jeden papierensky stroj a pridružila sa aj likvidácia spracovania zošitového papiera. Došlo ku zmene výrobného sortimentu, chvalabohu, ostala inovovaná výroba papiera pre obrúsky a ich moderné zhodnotenie potlačou, ktorá dnes vo fabrike hrá prím. Krásne moderné stroje a technológie majú len jednu neresť, výrazný pokles zamestnancov a vznik hladovej doliny. Dejiny sa vraj opakujú, asi je to „pravda“, v povojnových rokoch ľudia za prácou dochádzali, dnes ľudia za prácou odchádzajú za lepším zárobkom aj za hranice. SHP, a. s. Slavošovce zamestnáva menej ako 300 ľudí. Ako študent – brigádnik v dobe rozvoja fabriky si pamätám na číslo vyše 1000. Chcem ešte pripomenúť, že výroba zošitov v Notes, a. s. Slavošovce prebieha v Betliari, s riaditeľom Ing. J. Gazdíkom, ktorú tam znova rozbehli aj vďaka technickej zdatnosti nášho rodáka J. Kočiša, ktorý tam denne dochádza. Konkurencia v tejto oblasti je veľká, ale výroba a predaj ide naďalej pod registrovanou značkou Notes, a. s. Slavošovce, včítane označenia „tri zvony“. Premiestnením historickej výroby zošitov zo slavošovskej papierne do Betliara odišla zo Slavošoviec aj značka „tri zvony“. Je ale na škodu tradície, že súčasné výrobky SHP Slavošovce, už nie našej tradičnej papierne, prišli o dlhodobý symbol „tri zvony“ a museli prevziať jednotný symbol „labuť“ zo SHP Harmanec v rámci svojho začlenenia. Naši otcovia vedeli ubrániť papierne v krízových rokoch 1927 pred demontážou strojov a nedali sme si preslávené aj vo svete známe tri zvony. Veď tie „tri zvony“ symbolizujú naše tri zvony na Slavošovskej túrni, ktoré zvonia aj dnes, už vyše 600 rokov. Nová doba akosi všetko zmenila, alebo všetko sa prispôsobilo dobe. Záverom moja spomienka a úcta patrí všetkým doterajším riaditeľom a riadiacim pracovníkom, ktorí udržali chod papierní dodnes a pokračujú ďalej.

Ďalej si chcem spomenúť na rodákov od nás starších, ktorí ostali v našich srdciach a mysliach, na generáciu našich rodičov a prarodičov. Nemali také možnosti študovať ako my. Môj otec mi stále prízvukoval, uč sa synu, študuj, nech dačo dosiahneš. On chcel, no bol sirotou, vyučil sa preto za stolára, aj keď pri výbornom prospechu mal ponúkané tzv. chudobné svedectvo pre ďalšie štúdium.  Boli to obyčajní, ale pracovití ľudia z tejto dediny, nielen muži, ale aj ženy. Známi gazdovia, menovite rodiny Hanesko (poslanec parlamentu), Bodnárik, Šestákovci, Balcovci, Kováčovci, Ďuričík, Hronec, Tomes, Klenovič, Brdár, Jakobej, Fogaš, Benedikty, Vilim, Soják (vodný mlyn a píla), O. Štefanko (ovocinár) a ďalšie známe rodiny. Historicky je známy Spolok slavošovských gazdov, s pôvodným názvom Welko Slabossovská Sedácká Cecha, založený v roku 1842, ktorý je uznávaním priekopníkom v družstevníctve a trval tri generácie. Veľmi pekne a dôstojne o ňom píše náš dlhoročný pedagóg, historik a kronikár PaedDr. Milan Sajenko aj na internetovej stánke Maj Gemer, ktorá už dlhšiu dobu reprezentuje náš Gemer. Je to vďaka zakladateľovi a tvorcovi stránky pánovi Ondrejovi Dobošovi, rodákovi z Rožňavského Bystrého.

Ku gazdom patria aj remeselníci, ktorí sa v malom venovali aj roľníctvu. Boli to hlavne pretrvávajúce remeslá stolárov, tesárov, kolesárov: V. Šúbert st., J. Benedikty st., J. Koreň st., O. Klimko, J. Sedlák, O. Lipták, L. Oravec st. Obuvníci: P. Oravec st., P. Bartók st., M. Sekerka st. Áno, doba je iná, nemáme v obci už ani jedného živnostníka, vykonávateľa týchto remesiel.

V novodobých dejinách medzi roľníkmi by mal zaujať čestné miesto Ondrej Tomes, †, ktorý celý život zasvätil rozvoju poľnohospodárstva v obci a v poľnohospodárskej veľkovýrobe dobre gazdoval ako agronóm a predseda miestneho JRD. Sem patrí aj jeho dlhoročná spolupracovníčka, neskôr predsedníčka JRD Ing. Milada Homolová. Na prosperite družstva sa podieľali všetci členovia a zamestnanci družstva. Ondrej Tomes sa po zániku roľníckych družstiev zaslúžil o navrátenie súkromného vlastníctva našim občanom. Pomáhal im pri obnovovaní vlastníctva lesov, pasienkov a ornej pôdy. Je zakladateľom Lesného družstva Slavošovce, ktoré združuje všetkých vlastníkov lesa. Raz mi bol rozprával, ako sa mu podarilo nájsť dôležitú evidenciu bývalých vlastníkov. Bola „schovaná“ na pôjde u Čižmáre. Vo vedení LD pokračuje R. Pažítka.

Už v tej dobe v našej obci kultúrna činnosť, ale aj organizované hasičstvo bolo na vysokej úrovni. Dnes nám zostali len hasiči. Spomienku si zaslúži verejná nahrávka folklórneho pásma: Ide káčor dolinou... v Československom rozhlase, kde sa dedinčania prezentovali v krojoch, ženy, muži a deti. Veľa bolo v tom čase divadelných domácich ochotníkov, pravidelne sa nacvičovalo, hrávalo sa divadlo a konali sa estrády. Žiaci ZŠ svojím speváckym a recitačným prednesom obohacovali každú slávnosť, či zhromaždenie. Slávna a nezabudnuteľná bola závodná dychovka, ktorá sa preslávila na rôznych podujatiach, súťažiach a nechýbala ani pri posledných rozlúčkach zamestnancov fabriky. Prišla nová doba, skončila sa éra dedinských divadiel aj folklórnych súborov, posledným bol asi náš Gemerčan, a niet už ani dychovky.

Áno, zmenila to nová doba, rozvoj filmovej produkcie, hlavne televízie a únik mladých ľudí za prácou a vzdelaním.

Dobrovoľné hasičstvo bolo silne zastúpené od žiakov až po dospelých, no nemalo také podmienky ako dnes, ani technické vybavenie, ale zbor bol funkčný. Bola to forma upevňovania vzájomného priateľstva, cvičilo sa, pretekali sme, starí aj mladí. V období žatvy a mlatby nezabudnem na nočné stráženie a prevenciu pred požiarmi. Každú noc sa striedala rozpísaná služba hasičských hliadok a mužov obce. Iste, bolo to obdobie mláťačiek a po nástupe kombajnov to skončilo, tak ako skončilo spoločné obrábanie pôdy. Zaniklo aj spojené miestne JRD. Orná pôda sa zmenila na pastvy pre ovce a dobytok. Zo starších hasičov sa pamätám na veliteľa O. Paličku, strojníka O. Kišaja, ďalší z nich P. Oravec, J. Benedikty st., J. Adámi, J. Balco st., O. Macko, všetci už nežijú, Petrovičovci, Kováčovci a mnoho iných mladších.

Následne chcem pospomínať na žijúcich a nežijúcich rodákov, absolventov vysokých škôl s rôznym miestom pôsobenia, pre ktorých je „alma mater“ dnešná Základná škola Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach, ktorá nesie meno najslávnejšieho rodáka obce od roku 1964. Všetci absolventi sme hrdí na našich pedagógov a máme ich v úcte. V dedine si starší ľudia vždy mladších zvlášť všímali a sledovali ich pôsobenie a ako sa im darí. Hovorili, áno to je ten, tá, z našej Slavošky. Preto tu menovite uvádzam rodákov, ktorí dosiahli vysokoškolské vzdelanie, kde a na akej škole študovali a kde pôsobili, v takom rozsahu ako sa mi podarilo zistiť:

Ing. arch. Ján Huťťan, absolvent SVŠT Bratislava, Stavebná fakulta, tvoril a žije v Bratislave. Vytvoril veľa výrobných návrhov pre nábytkársky priemysel. Je spoluautorom priemyselných vzorov a patentov. Venuje sa architektúre interiéru.

Ing. Ján Fogaš, absolvent VŠP Nitra, Agronomická fakulta, pôsobil v miestnom JRD, potom bol riaditeľ CHKO Slovenský kras, †.

Ing. Ondrej Vilim, absolvent VŠP Nitra, Agronomická fakulta, pôsobil na miestnom JRD, †.

Mgr. Albína Vinclerová Hroncová, absolvent PI Košice, kombinácia matematika – fyzika, pôsobila ako pedagogička na ZŠ v Michalovciach, žije v Prahe.

Ing. Pavol Hronec, absolvent VŠT Košice, Strojárska fakulta, pôsobil v strojárstve v Trenčíne, †.

Ing. Eva Dzureková Huťánová, absolvent VŠE Bratislava, fakulta PE, pôsobila v aplikácii výpočtovej techniky, výpočtové stredisko OSN v Bratislave, žije v Pezinku.

Ing. Miroslav Líner, absolvent VŠP v Nitre, Agronomická fakulta, venoval sa melioráciám na východnom Slovensku a vodohospodárskej činnosti v Slavošovských papierňach, prácu ukončil na odbore výstavby v Rožňave, kde aj žije.

Ing. Pavol Antalík, absolvent SVŠT, Elektotechnická fakulta, Bratislava. Pôsobil ako stredoškolský pedagóg v Braislave, †.

RSDr. Arpád Koreň, CSc., pôsobil v okresných funkciách v Rožňave, †.

MUDr. Ondrej Slíž, absolvent Lekárskej fakulty UPJŠ Košice, pôsobil ako primár gynekologického oddelenia v Nemocnici s poliklinikou Revúca, žije v Muránskej Dlhej Lúke.

Ing. Ján Benedikty, CSc., absolvent SVŠT, Chemickotechnologická fakulta, makromolekulová chémia, vedecký pracovník VÚCHV vo Svite, 17 udelených patentov (AO ), realizované 12 vo výrobách syntetických vlákien, jedna predaná licencia a 2 udelené patenty v NDR a Švajčiarsku; vedúci vedecký pracovník VVZ v Chemosvite; generálny riaditeľ a zakladateľ spoločnosti Sun Chemical, s. r. o. Svit, Slovakia, dcérska spoločnosť Sun Chemical Corp., NJ, USA. Žije vo Svite a často prichádza do rodnej obce.

Doc. Ing. Edita Farkašová Šestáková, CSc., absolvent VŠE Bratislava, fakulta podnikovohospodárska, pôsobila ako vysokoškolský pedagóg na TUKE, Ekonomická fakulta, katedra ekonomických činností v Košiciach.

Ing. Milada Homolová Antalíková, absolvent VŠP v Nitre, fakulta agronomická, dlhoročný predseda miestneho JRD a súčasne konateľ Agro Slavošovce, s. r. o.

Ing. Edita Línerová, absolvent VŠP v Nitre, fakulta prevádzkovo-ekonomická, pôsobí v oblasti obchodu na okresnom úrade v Nitre kde aj žije.

Ing. Mária Bodnáriková, absolvent VŠP v Nitre, fakulta prevádzkovo-ekonomická, pôsobila v poľnohospodárstve a na OÚ Slavošovce, žije v Senci.

Ing. Angela Kolesárová, absolvent VŠP v Nitre, fakulta prevádzkovo-ekonomická, pôsobila ako ekonóm na miestnom JRD a súčasne ako ekonóm v Agro Slavošovce, s. r. o.

Mgr. Peter Petrivalský, absolvent UK v Bratislave, fakulta hydrogeológie, pôsobil v tomto odbore v Košiciach a v štátnej správe Košice, kde aj žije.

PaedDr. Alena Korimová Kišajová, absolvent UK Bratislava, fakulta pedagogiky, pôsobila v špeciálnej pedagogike v Prahe a pokračuje ako pedagóg na ZŠ v Bratislave, kde aj žije.

Mgr. Eva Nováková Garanová, absolvent Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, pôsobí ako pedagóg na ZŠ v Jelšave a žije v Revúcej.

Mgr. Mária Kymlová Petrovičová, absolvent Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, pôsobila ako pedagóg na ZŠ v Sedlčanoch u Prahy, kde aj žije.

PaedDr. Alžbeta Zuzulová Koreňová, absolvent UJPŠ Košice, Pedagogická fakulta, pôsobila ako pedagóg a riaditeľka ZŠ v Poprade, sídlisko Západ.

Mgr. Dáša Došeková Kyselicová, absolvent UPJŠ Košice , fakulta prírodných vied, pôsobí vo farmácii v Prievidzi, kde aj žije.

Mgr. Alica Kočišová, absolvent Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, pôsobí ako pedagóg na ZŠ v Revúcej, kde aj žije.

Mgr. Martina Nosálová Kočišová, absolvent UMB Banská Bystrica, Pedagogická fakulta, pôsobí ako pedagóg na ZŠ P. E. Dobšinského v Slavošovciach.

Ing. Lýdia Huťťanová Klobušníková, absolvent TU Košice, fakulta geológie a kartografie, pôsobí ako pedagóg na ZŠ P. E. Dobšinského.

Mgr. Veronika Šándorová Klimentová, absolvent UMB Banská Bystrica, pedagogická fakulta, pôsobí ako pedagóg na ZŠ P. E. Dobšinského.

Mgr. Viera Vavreková Sklenárová, absolvent PU Prešov, Filozofická fakulta, pôsobí ako pedagóg na ZŠ P. E. Dobšinského.

Mgr. Ida Kaczianová, absolvent UMB Banská Bystrica, Pedagogická fakulta, pôsobí ako pedagóg na ZŠ P. E. Dobšinského.

Mgr. Eva Abrahámová, absolvent UMB Banská Bystrica, Pedagogická fakulta, pôsobí ako pedagóg na ZŠ P. E. Dobšinského.

Mgr. Dušan Antalík, absolvent UK v Bratislave, fakulta prírodovedecká, pôsobil ako pedagóg na SPŠ v Rimavskej Sobote,†.

Ing. Igor Závodný, absolvent Vysokej leteckej školy v Košiciach, vojak z povolania vo výslužbe.

MUDr. Peter Závodný, absolvent Lekárskej fakulty UPJŠ Košice, pôsobí ako všeobecný a posudkový lekár.

Mgr. Tibor Krištof, absolvent Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, pôsobil ako pedagóg, riaditeľ ZŠ v Rejdovej, okresný školský inšpektor, žije vo Vyšnej Slanej.

Ing. Martin Klobušník, absolvent TU Košice, fakulta manažmentu, pôsobí v oblasti IT v Košiciach, kde aj žije.

Ing. Marian Kyselica, absolvent VŠT Košice, fakulta elektrotechnická, aj fakulta stavebná, úspešný podnikateľ v energetickom stavebníctve, žije v Košiciach.

Ing. Koloman Huťťan, absolvent VŠE Bratislava, pôsobí a žije v ČR.

Ing. Ingrid Nágelová Šikúrová, absolvent VŠT Košice, fakulta hutnícka, pôsobí v a. s. Železiarne, Podbrezová, žije v Banskej Bystrici.

Mgr. Veronika Holovárová, absolvent UMB Banská Bystrica, fakulta filológie, pôsobí vo farmácii v Bratislave, kde aj žije.

JUDr. Milan Sajenko, absolvent právnickej fakulty UPJŠ Košice, pôsobil v justícii.

Mgr. Helena Klenovičová, absolvent Pedagogickej fakulty, pôsobila ako pedagóg na ZŠ vo Vyšných Ružbachoch, †.

Mgr. Maria Bartóková, absolvent Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, pôsobí ako pedagóg na ZŠ.

Ing. Ján Karcági, absolvent VŠBM v Košiciach, promoval tohto roku.

Vysokoškolské pedagogické vzdelanie dosiahli aj pedagógovia Ondrej Čierny, Etela Čierna Kurianová, †. a pôsobili na základnej škole v Medzeve spolu s Evou Eibenovou Jankovičovou, žijúcou v Medzeve. O. Čierny pôsobil aj v ZŠ v Spišskom Bystrom, kde ako riaditeľ a pedagóg pôsobil aj Peter Palička. V Košiciach pôsobila pedagogička Elena Lietavová Krištofová, kde aj žije.

Nakoniec býva to najlepšie, spomínam si na Slavošovciam vernú a žijúcu pedagogičku Belu Sklenárovú Brašovú a dlhodobo pôsobiaceho riaditeľa základnej školy PaedDr. Milana Sajenku a jeho zástupcu, pedagóga Ondreja Závodného, †. Pôsobil tu aj ako riaditeľ ZŠ PaedDr. Ján Gallo, potom školský inšpektor a nakoniec pôsobil ako riaditeľ odboru na ministerstve školstva v Bratislave, †.

Z už nežijúcich starších učiteľov spomeniem pani učiteľky M. Stromčekovú, K. Stahlovú a M. Kostkovú. Nezabúdam a spomínam na môjho triedneho, chemika a biológa V. Fandáka. Prvé chemické a biologické pokusy sme vykonali spolu s ním a so spolužiakom O. Slížom, s ktorým som sedával celých 12 rokov v jednej lavici. Pán učiteľ Fandák, priateľský a vždy usmievavý, nám otvoril cestu pre úspešné štúdium chémie a medicíny.

Záverom sa prihováram k vedeniu ZŠ P. E. Dobšinského, osobitne dlhoročnej pani riaditeľke PhDr. Darine Labošovej a celému kolektívu učiteľov a zamestnancov školy. Od našich čias sa kolektív riadne rozrástol, čo je primerané počtu žiakov a súčasnej dobe.

Čo myslíte, je nás dosť absolventov? Bilancia za uplynulých 60 rokov hovorí v prospech viac ako 50 vysokoškolsky vzdelaných dedinčanov. Je to krásna spomienka pri významnom jubileu našej obce. Je to aj môj prvý krok, ako si verejne pripomenúť aj starších rodákov, absolventov VŠ, ktorí tu v Slavošovciach absolvovali základnú školu bez tých vymožeností, aké má škola a žiaci dnes a možnosti štúdia vôbec. Už dávnejšie to bola dobrá škola, základ školy života, ale aj dobrý školský systém, aj keď sme nemali ani telocvičňu ani štadión.

Nech tieto riadky poslúžia dnešným obyvateľom Slavošoviec, lebo z tých, čo toto môžu potvrdiť, žije už len málo. Neuškodí to ani tým, ktorí tu žijú, alebo sa sem prisťahovali, pomôže to určite mladšej generácii, tým, ktorí prídu po nás a budú chcieť osláviť najbližšie jubilejné 750. výročie.

Záverom mi dovoľte, aby som sa ospravedlnil všetkým, na ktorých moja pamäť nedosiahla, rád to napravím a doplním. Mojím cieľom je zorganizovať spoločné stretnutie rodákov – absolventov vysokých škôl. Už dnes ste všetci pozvaní.

Z príležitosti 700. výročia osláv prvej zmienky o vzniku našej obce sa prihovoril váš rodák

Ing. Ján Benedikty, CSc.

Júl, 2018.