V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum finančnú dotáciu z Fondu na podporu umenia na projekt „Reštaurovanie troch olejomalieb Júliusa Sándyho (1827 – 1894)“, ktoré sa do múzea dostali darom v roku 2016. Všetky tri zreštaurované obrazy spolu s reštaurátorskými dokumentáciami si budú môcť návštevníci múzea pozrieť ako predmet mesiaca júl od 2. júla do 31. júla 2018. Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom maďarskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie.
Tu sa zaoberal predovšetkým maliarstvom. Neskôr sa usadil vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku. V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulínou Jánosdeák, ktorá bola z matkinej strany príbuznou sochára Štefana Ferenczyho (1792 - 1856). V príbuzenskom vzťahu bol aj s básnikom Mihályom Tompom (1817 - 1868), ktorý bol krstným otcom jeho manželky. V roku 1863 sa rodina presťahoval do Košíc, kde sa Sándy stal učiteľom kreslenia na gymnáziu. V roku 1866 už učil kreslenie na Evanjelickom lýceu v Prešove. Od roku 1870 až do svojho penzionovania v roku 1891 pôsobil ako pedagóg na gymnáziu v Budapešti.
Sándyho rodinné väzby spájali s mestom Rimavská Sobota a regiónom Gemer-Malohont. Veľkým počtom svojich diel sa zúčastnil pamätnej Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy v roku 1882, od ktorej sa datuje vznik dnešného Gemersko-malohontského múzea. Jeho meno tiež figuruje v zozname účastníkov XII. Zasadnutia uhorských lekárov a prírodovedcov, ktoré sa uskutočnilo v roku 1867 v Rimavskej Sobote.
 |
 |
 |
Vo svojej tvorbe sa venoval najmä krajinomaľbe a portrétom, ale dodnes sa nám zachovalo len torzo jeho diel. Veľká časť bola zničená alebo značne poškodená pri bombardovaní Budapešti v roku 1945.
Tri diela, ktoré prešli komplexným reštaurovaním, daroval múzeu v Rimavskej Sobote pravnuk Júliusa Sándyho, známy maďarský výtvarník Tamás Konok. Pre ich nepriaznivý stav ich doposiaľ nebolo možné prezentovať verejnosti. Výskumom sa okrem iného podarilo zistiť, že autorom jedného z týchto diel nie je priamo Július Sándy, ale jeho žiačka Emma Tomasek (1844 – 1934). Obraz však bol rovnako súčasťou Sándyho pozostalosti a zobrazuje jeho päťročného vnuka s plyšovým medvedíkom. Ďalším dielom je Sándyho maľba s podobizňou trojročného syna- Júliusa Sándyho mladšieho (1868 -1953), ktorý sa neskôr stal významným architektom na prelome 19. a 20. storočia. Tretím zreštaurovaným dielom je zobrazenie alegorickej postavy Poézie, ktoré je Sándyho kópiou podľa obrazu Rafaela.
Autorom reštaurátorských prác je Mgr. art. Miroslav Janšto z Vidinej. Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je aj hlavným parterom projektu. Spolufinancovanie projektu bolo zabezpečené zo zdrojov Banskobystrického samosprávneho kraja.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj
Mgr. Angelika Kolár