Vydarená akcia „PO STOPÁCH SNP V GEMERI MALOHONTE“

Poznávací zájazd sa začínal v obci Čierny Potok pri pamätníku obetí zavlečených do koncentračného tábora. Účastníkov zájazdu privítala na obecnom úrade starostka obce p. Svetlana Šufliarská, ktorá všetkým účastníkom poskytla malé občerstvenie, a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Tamojší pamätník obetí je venovaný 14 mužom, ktorých odvliekli maďarskí fašisti do koncentračného tábora v Dachau a vrátili sa z neho iba dvaja. Červenú ružu k pamätníku položili žiaci ZŠ z ul. Dobšinského z Rim. Soboty Martina Bláhová, Sebastian Bodor a Jakub Sojka spolu s vedúcim Mgr. Júliusom Karasom.

Po pietnom akte JUDr. J. Pupala v krátkom príhovore odôvodnil začiatok poznávacej cesty v obci Čierny Potok s poukázaním, že v období od 22.septembta 1944 do 3.októbra 1944 na neďalekej hore Veľký Bučeň mal štáb mjr. V. M. Kozlov, veliteľ partizánskej brigády Rákoczi, v ktorej bojovali v prevažnej miere antifašisti maďarskej národnosti. Okrem toho z obce bol zapojený v protifašistickom odboji napr. Juraj Lakota, ktorého spomína aj arm. Gen. L. Svoboda vo svojej Knihe z Buzuluku do Prahy. V povstaleckej armáde bojoval tiež napr. neskorší zakladateľ ŠK Dukla B. Bystrica brig. gen. Imrich Gibala a ďalší občania z Čierneho Potoka a okolitých osád. V tejto obci, ktorú oslobodili vojaci Červenej armády, padli 3 červenoarmejci a 35 fašistov.

Druhou zastávkou bol pamätník osloboditeľom v obci Hodejov. Vzhľadom k tomu, že bránička vedúca k parčíku kde je pamätník bola uzamknutá, k pamätníku položili červenú ružičku len žiaci Gymnázia z Tornale Alexandra Domkovičová, Lenka Kočová a Timur Kamenský. Pán učiteľ Mgr. Štefan Drudka ich zabezpečoval pri prekonávaní oplotenia. 

Pri informovaní o bojoch pri oslobodzovaní Hodejova JUDr. J. Pupala upozornil, že nemecké a maďarské vojská využívali vo svoj prospech okolité pahorkatiny, z ktorých mali zastrieľané najmä križovatky ciest a z Hodejova dokonca mali zastrieľaný aj žel. uzol v Jesenskom. Pri oslobodzovaní Hodejova položilo svoje životy 120 červenoarmejcov a 9 rumunských vojakov. Na strane Nemcov padlo 40 vojakov a traja maďarskí vojaci. Z obce do koncentračného tábora odvliekli 4 osoby.

Tretím zastavením bola prehliadka zachovanej najmenšej obrannej vojenskej pevnosti (bunkra) v obci Jesenské. Podrobnú informáciu o pevnosti, vrátane prehliadky, podal účastníkom zájazdu pán Ján Rešetár z občianskeho združenia pri OcÚ Jesenské, ktoré pevnosť plánuje vybaviť pôvodnými artefaktami. Pevnosť ostala zachovaná vďaka tomu, že bola vybudovaná v bezprostrednom susedstve domu železničného výhybkára, a preto ju maďarskí vojaci po okupácii južného Slovenska po roku 1938 nevyhodili do vzduchu.

Po skončení prehliadky malej pevnosti položili na námestí v obci Jesenské k pamätníku padlých červenoarmejcov žiaci ZŠ Slovenskej v Jesenskom Bibiana Drudová, Perla Sihelská, Lucia Parobeková, Aurel Karboník a pani učiteľka Mgr. Ivana Vrancová. O urputnosti bojov pri oslobodzovaní Jesenského (vtedy Feledince) svedčí aj počet obetí, ktoré zahynuli v bojoch. Pi oslobodzovaní Jesenské padlo 55 vojakov Červenej armády, 17 vojakov Rumunskej armády bojujúcich v rámci 2. Ukrajinského frontu a na druhej strane 19 nemeckých a 17 maďarských vojakov. Z obce Jesenské odvliekli fašisti 41 obyvateľov do koncentračných táborov.

Štvrtým zastavením bola obec Kociha s pamätníkom obetí, ktorých zastreli Nemci v osade Suchý Potok dňa 21.10.1944. Zastrelili 3 nevinných mužov a tri matky (zhodou okolnosti sestry), po ktorých ostalo 10 sirôt. Po vyvraždení osadníkov Suchý Potok Nemci ich domy vyrabovali. Ženy, ktoré sa „vykúpili“ cennosťami a peňažnou hotovosťou, poslali do domčeka, do ktorého potom hodili granát a strieľali dovnútra plameňometom. Zachránili sa tým, že hneď ako vošli do domčeka, kým Nemci strieľali mužov pri pajte, tak okienkom na komore od lesa všetky utiekli. Muži v tom čase boli v lese, kde odvážali deti a nevyhnutné veci, počuli streľbu a výbuchy. Keď sa vrátili domov, ešte žijúca smrteľne postrelená p. Šuleková im povedala“ deti a hovädá ste zachránili, ale svoje ženy nie!“. Počas pohrebu vyvraždených v obci Hrachovo, ktorý sa konal za asistencie Nemcov, smútiaci nesmeli plakať, lebo „za banditmi a partizánmi sa nesmúti!". Siedmu obeť, mladučkú Rómku, Nemci znásilnili, potom zastrelili a mŕtve telo hodili do potoka pri mlyne. Červenú ružu k pamätníku položili žiaci ZŠ Hrachovo Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák, s učiteľom p. Mgr.Jánom Vaculčiakom.

Piatou zastávkou bol pamätník osloboditeľov v obci Rimavská Baňa, tu položili kvety žiaci ZŠ ul. Družstevná za sprevádzania p. učiteľky Mgr. Adriany Hriňovej. Aj keď pri oslobodzovaní obce Rim. Baňa padol „iba“ jeden Nemec, pri útoku Nemcov na obrannú líniu povstaleckej armády na vrchu “Hrb“ medzi Rim. Zalužanami a Rim. Baňou padol jeden partizán a 7 vojakov povstaleckej armády. Na potlačenie SNP z Rim.Soboty vyrazil Rimavskou dolinou 19.10.1944 zo skupiny vojsk Horst Wessel 18. prieskumný oddiel SS, ktorý dňa 20.10.1944 narazil na spomínanú obranu pred Rim. Baňou. Na vrchu Hrb zaujala obranu časť práporu Narcis, ktorý bránil postup Nemcov od Kokavy n/Rimavicou, Rimavská Baňa - Kraskovo. Na strane obrancov boli aj príslušníci prieskumného oddielu part. brig. Mjr. Kozlova „Rákoczi“, ktorý viedol Zoltán Grubics a József Fábri a druhá hliadka pod velení A. D. Šestova. Po dvojdňových bojoch, kedy bol dobitý Dielik a Kraskovo, z obavy z obkľúčenia Nemcami, obrancovia prešli do skupiny brigády mjr. Kozlova a prešli na partizánsky spôsob boja.

Šiestym zastavením bol pamätník na Dieliku, medzi Muráňom a Tisovcom, kde bola taktiež dôležitá obranná línia povstalcov proti postupujúcim Nemcom od Muráňa. Práporu Prvosienka. Prevaha Nemcov v ťažkých zbraniach a počte nasadených vojakov zapríčinili, že Dielik bol dobitý od Muráňa 21.10.1944. Pri obrane na Dieliku padol aj najmladší z obrancov Vincent Prándl, po ktorom nesie pomenovanie „Prandlovo“. Pri pamätníku červenú ružu položili v sprievode PaedDr. Anny Keletiovej žiaci Marek Adáme, Štefan Gondáš a Peter Maťko. 

Po príchode do Tisovca za účastníci zastavili aj pri pamätníku SNP a rodnom dome Vladimíra Clementisa. Pri spomínanom pamätníku sprievodca upozornil, že pri oslobodení Tisovca 28.1.1945 položilo svoje životy 30 vojakov Červenej armády, 16-ti rumunskí vojaci, 5-ti partizáni a 6-ti vojaci povstaleckej armády. Na druhej strane padlo 25 Nemcov a 4 maďarskí vojaci. Zaujímavosťou je, že pri poďakovaní osloboditeľom na námestí v Tisovci, za obyvateľov mesta Tisovec poďakovali bratia Daxnerovi, jeden vojakom Červenej armády v ruskom jazyku a druhý rumunským vojakom v rumunčine.

Po skončení prehliadky námestia boli v mene ObV SZPB v Rimavskej Sobote účastníci pozvaní na obed do reštaurácie Centrál v Tisovci. Po chutnom obede sa zájazd presunul na siedme miesto na námestie v Hnúšti k pamätníku osloboditeľom, kde položili červenú ružu žiačky Hannah Bodollóvá, Lucia Hedvigová a Diana Kráľová s p. Mgr. Zlaticou Vinclavovou. Medzi účastníkov pietneho aktu prišiel aj prednosta MsÚ Hnúšťa Ing. Pliešovský, ktorý účastníkov podrobne informoval o autoroch návrhu, výroby a inštalácie tohto pamätníka.

JUDr. J. Pupala poukázal na fakt, že Hnúšťa bola jedným z prvých miest po vypuknutí SNP, kde bol vyhlásený Revolučný národný výbor a na území okresu prevzal všetku výkonnú a právnu moc a rovnako Mestský národný výbor, podobne ako v ďalších okolitých mestách. Prvým predsedom Okr. nár. výboru v Hnúšti bol neskorší predseda Slovenskej národnej rady Ondrej Klokoč, rodák z neďalekej Hačavy.

Počas vojny zahynulo 17 občanov Hnúšte v koncentračných táboroch a svoje životy za slobodu položilo 5 vojakov povstaleckej armády, 2 partizáni a padli štyria nemeckí okupanti.

Posledným ôsmym zastavením bol Klenovec. Po obhliadke sovietskeho tanku T-34, ktorý je vecným pamätníkom oslobodenia Klenoca, pri pamätníku SNP položili červenú ružu v sprievode p. učiteľky Mgr. Lucie Medveďovej žiaci Eva Hrušková, Sebastian Zvara a Lukáš Fábry. V boji proti okupantom položilo život 52 rumunských vojakov, 23 partizánov, 12 vojakov povstaleckej armády a 21 občanov zahynulo v koncentračných táboroch. V boji padlo 73 nemeckých okupantov a 4 vojaci maďarskej Horthyiho armády. JUDr. J. Pupala poukázal na skutočnosť, že Klenovec bol náborovým strediskom SNP a v oblasti bojovala brigáda „Chruščov“ pod velením „čierneho generála“ legendárneho Sadilenka.

Okrem toho, z Klenovca pochádzal aj francúzsky národný hrdina Karol Pajech, ktorý bojoval proti fašistom v radoch francúzskych partizánov vo Francúzsku. Poukázal tiež na zradcu Anteka, ktorý bol po vojne popravený v Rim. Sobote. Ďalej pripomenul takú osobnosť odboja z Klenovca ako bol „baťko“ V. Mináč, alebo ešte žijúcich účastníkov SNP p. Molitorisa a Antala.

Po spoločnej fotografii pri pamätníku SNP, vyzval predovšetkým mladú generáciu, aby šírili vo svojom okolí informácie o pamätných miestach , ktoré sú svedectvom obetí a životov, ktoré položili aj mladí ľudia za našu slobodu. Aby hrôzy vojny nikdy nepoznali naše a ich deti. Aby si osvojili a rozširovali protifašistický odkaz najmä SNP, pretože boj proti vojne a za mier je nanajvýš aktuálny aj dnes.

Všetkým účastníkom poďakoval za účasť a poprial príjemnú cestu domov.

Text a foto: JUDr. Jozef Pupala