Mgr. Vincent Blanár významná osobnosť nášho mesta Revúca a gemerského regiónu,

kultúry v Revúcej pod názvom: „Výber z tvorby“, ku ktorej bol spracovaný i reprezentatívny katalóg. V roku 2013 v Jelšave bola sprístupnená výstava obrazov Vincenta Blanára, kde sa tematicky zameral na zachytenie muránskej doliny a špeciálnu kapitolu tvorby venoval aj mestu Jelšava.

Inšpiráciu nachádza v dominantách nášho mesta Revúca, v prírodných krásach Gemera a podieľal sa aj na výtvarnom spracovaní náučných chodníkov v Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras a Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina (v súčasnosti sú to národné parky). Je autorom loga Národného parku Muránska planina. Vydal niekoľko súborov kresieb historických pamiatok regiónu Gemer, ilustroval viacero publikácii, vytvoril návrhy pre plagáty, kalendáre, ďakovné listy, pútače, ale aj medaily a plakety. Mnohé z jeho obrazov sa stali trvalou súčasťou umeleckej výzdoby interiéru Mestského domu v Revúcej. Za aktívnu pedagogickú a riadiacu prácu školy mu boli udelené vyznamenania Ministerstva školstva SSR Vzorný učiteľ v roku 1970 a Zaslúžilý učiteľ v roku 1984. Najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin, Mgr. Vincent Blanár dostal v roku 1997 za celoživotnú výtvarnú tvorbu, angažovanosť v spoločenskom a kultúrnom živote a za úspešnú pedagogickú činnosť v meste Revúca.

Mgr. Vincent Blanár v rozhovore s Vierou Kasperovou (dňa 3. mája 2018) bližšie predstavil a objasnil niektoré etapy svojho života a tvorby:

1. Mesto Revúca prešlo za posledné roky veľkými premenami. Nie ste rodákom, ako ste si zvykli na naše mesto, čo Vás najviac oslovilo v gemerskom prostredí a u revúckych obyvateľov?

Do Revúcej som prišiel vďaka mojej manželke Revúčanke. Študovali a zoznámili sme sa v Prešove. Učiť začali v Nižnej Slanej. Do Revúcej sme prišli v roku 1971 v najväčšom rozkvete bytovej výstavby. Ubytovanie bolo vyriešené k našej spokojnosti. Prijali sme učiteľské miesta v Základnej škole na Jilemnického ulici, kde som bol menovaný za zástupcu riaditeľa školy. Vedenie školy a kolegovia nám vytvárali priateľské prostredie, dobré vzťahy boli aj s funkcionármi mesta. Našiel som tu veľa priateľov aj so spoločnými záujmami umenia ako bol výtvarník Ján Kasper, ktorý sa neskôr stal riaditeľom Ľudovej školy umenia v Revúcej, a Michal Studený, akademický maliar. V trojici sme urobili prvú výstavu. Za to všetko úprimné a priateľské som sa snažil odvďačiť aktívnou prácou v škole aj vo verejnom živote. Revúca ma zaujala svojou prírodnou scenériou, obklopená horami, literárnymi osobnosťami, kultúrno-historickými pamiatkami. Revúca mi prirástla k srdcu ako keby bola mojim rodným mestom.

2. Aká bola Vaša cesta k výtvarnému umeniu i maľovaniu a čím Vás obohatila?

Maľovanie sa začalo v mojom detstve atramentovou ceruzou a fialovými ústami. Pomaľoval som spolužiaka aj seba vápnom na tvári aj po celom tele. Následkom mojej „tvorby“ bola reakcia – červené bolestivé ozdoby a k tomu aj výprask otcovým remeňom. Výsledkom môjho záujmu bolo – rodičia mi kúpili farebné pastelky. Maľoval som vrabce a sliepky na dvore. Na Pedagogickej škole v Košiciach ma očarili výstavy akademických maliarov Majkúta – jeho farebné zákutia Slovenského raja a Hornádu, Felda – precízneho maliara a grafika. Boli pre mňa inšpiráciou. Po ukončení štúdia v Prešove moju tvorbu obohatila gemerská krajina. Maľovanie sa mi stalo životnou prioritou, aktívne vypĺňa čas a dáva zmysel môjmu životu aj na dôchodku.

3. Môžete našim čitateľom prosím, priblížiť Vašu prácu napr. na knižnej ilustrácii a ktoré etapy svojej tvorby pokladáte za najúspešnejšie?

Prvé moje kresby boli uverejnené v roku 1958 v publikácii „Vysokoškolské prvotiny“, a to v rámci štúdia na Vyššej pedagogickej škole v Prešove. Ďalšie ilustrácie mi vyšli v monografii Jána Gallu „Muránska Zdychava“ (1983). Najviac mojich ilustráciií (232) je uverejnených v 8-ich knihách – poľovníckych príbehov, ktoré napísal Rudo Strinka z Revúcej. Prvá má názov „Zelený svet pod Kohútom“ (1997) a posledná „Katarínsky diviak“ (2011). Doplnkom k poľovníckym príbehom boli aj kresby v kalendári „Listy pre Devanu“. Niektoré moje ilustrácie dopĺňali knihy Dušana Dubovského. Spoločne sme urobili napr. súbor kresieb kultúrno-historických pamiatok Revúcej, pohľadnice Revúcej; ja kresby a Dušan texty. Podobne som ilustroval pamiatky Jelšavy. Ďalej to boli ilustrácie kníh „Žmeň rozprávok spod Muráňa“ od Bystríka Muránského a „Semienka pre život“ od Juraja Kochjara. Niekoľko mojich kresieb je v knihe „Revúcke kapitoly 1.“ od Emila Gočála a jeho dcéry Annamárie. Pre časopis „Reussia“, ktorý vydávala Správa Národného parku Muránska planina, som navrhol obálku. Ktoré etapy mojej knižnej tvorby sú najúspešnejšie to presne povedať neviem, ale každé obdobie bolo niečím zvláštne.

4. Z Vašich obrazov vyžaruje harmónia, pohoda a pokoj. Je radosť mať doma Vaše dielo, z ktorého sa šíri pozitívna energia. Tvoríte, len keď aj Vy máte pokojnú myseľ a dušu?

V mojej maliarskej tvorbe prebieha neustále proces hľadania ako skvalitniť formu i obsah. V kultúrno-historických pamiatkach, kde dominovala architektúra, som uplatňoval viac popisné realistické hľadisko. V novšej tvorbe uplatňujem zjednodušenú formu, tvarovú premenlivosť skoro po hranicu abstrakcie. Začiatok tvorby obrazu vyžaduje sústredenie, vizuálnu pamäť a zdravotnú pohodu. Do obrazu vkladám svoje nápady, vhodnú kompozíciu a expresívnu farebnosť. Keď z obrazov vyžaruje pozitívna energia a u konzumentov môjho umenia vyvolajú uspokojivý zážitok, obrazy sa im páčia, pre mňa je to inšpirácia do ďalšej tvorby.

5. Čo s odstupom času hodnotíte ako najťažšie a čo Vám dalo najviac práce?

Čo je najťažšie na mojej tvorbe sa nedá jednoznačne povedať. Skôr je zložité vyjadriť, čo chcem realizovať na čistom plátne. Dôsledne využívam kresbu, ktorá je základom kompozície a farba je citový doplnok môjho obrazu.
Najviac práce a času som venoval ilustráciám „Poľovnícke príbehy“ od Ruda Strinku a viacrozmernému obrazu „Revúca s pohľadom na Kohút“ (dar Mestskému úradu v Revúcej), aj obrazu „Revúca triptych“.
Najideálnejšie pri tvorbe je, keď robíte obraz v pohode, bez časového obmedzenia a pre svoje vlastné potešenie.

6. Uskutočnili ste mnohé výstavy obrazov. Ako vnímate tieto stretnutia a na čo sa Vás najčastejšie návštevníci výstav pýtajú? Ovplyvnilo Vás to v ďalšej Vašej tvorbe?

Uskutočnil som 11 samostatných výstav a zúčastnil sa na 46 kolektívnych doma aj v zahraničí, najviac v Revúcej – Revúcky salón s výtvarnou skupinou PLÁNKA. Cením si aj domáce vernisáže, najmä hudobné emócie mojich kolegov zo Základnej umeleckej školy v Revúcej.
Stretnutia s účastníkmi výstav a ich vyjadrenia na tvorbu sú rozdielne. Pri samostatných tematických a kolektívnych výstavách ich zaujímal spôsob umeleckého myslenia a vyjadrovania, rozmanitosť techník, tvarová premenlivosť, abstrahujúca štylizácia aj farebná sviežosť... Vyjadrovali svoje pocity o kráse, o živote aj estetike prostredia vo vlastnom interiéri.
Vyjadrenia účastníkov výstav, záznamy v knihách návštev sú mojou podporou pre ďalšiu tvorbu. Každá výstava posúva tvorcu obrazov o stupienok vyššie.

7. Aké sú Vaše ďalšie záľuby okrem maľovania a Vaša obľúbená farba?

Moje záľuby boli rôzne, najviac športové a kultúrno-spoločenské. V študentských rokoch som reprezentoval školu v ľahkej atletike (beh na 100 m), súťažne hrával basketbal.
Štyri roky som spieval v školskom spevokole. Sedem rokov tancoval vo folklórnych súboroch – 4 roky na Pedagogickej škole v Košiciach, 2 roky v útvarovom vojenskom súbore, pozdejšie v Dome armády v Opave, jeden rok v súbore pri Slovenskej sporiteľni v Prešove.
V Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici som bol spoluzakladateľom volejbalového strediska a s volejbalovým oddielom Telovýchovnej jednoty ISKRA Revúca sme usporiadali dva krát Majstrovstvá Slovenska a tri krát Majstrovstvá ČSSR starších žiakov.
Pokiaľ ide o obľúbenú farbu v procese mojej tvorby, tak tá sa menila. Mal som dve obdobia – modré a červené a nevylúčil som ani ďalšie – zelené a doplnkové farby v rôznych odtieňoch.

8. Ako vyzerá Váš bežný deň a máte doma svoje obľúbené miestečko?

Zdravotný stav v mojom veku ubral pohodlie z mojej tvorby. Maliarsky stojan som obmedzil, venujem sa viac kresbám a ilustráciám. Dokončil som ilustrácie ku knihe: „Piesne z Nováčan a okolia“ od Pavla Baču, ktorá bude pripravená pre tlač. Prezerám si výtvarne monografie, na ktoré som nemal čas. Pripravil som obrazový materiál pre výtvarný kalendár 2019, ktorého vydavateľom je Mestský úrad Revúca. Chcem dokončiť rozpracované „grafické návrhy“ realizované v rámci mesta Revúca. Okrem bežných prác v domácnosti je mojim relaxom aj záhrada. Sledujem masmédia ale najviac športové a kultúrne podujatia. Potešia ma aj stretnutia s priateľmi. Moje obľúbené miesto je v ateliéri, medzi knihami a v miestnosti, kde si môžem pohodlne odpočívať.

9. Pre mladých ľudí ste iste veľkou inšpiráciou v tom, čo a ako tvoríte. Kde stále beriete inšpiráciu Vy?

Inšpiráciu nachádzam v každodennom živote a v prírode. Keď som bol v škole, boli to deti a ich výtvarný svet. Inšpiráciou sú pre mňa aj prečítané texty a k nim ilustračné myšlienky a vhodné nápady. Žriedlom mojej inšpirácie sú predovšetkým prírodné krásy, malebné pohoria, hlboké doliny blízkeho okolia. Drevenice, senníky, stodôlky sú studnicou ľudovej architektúry a jedinečné pre výtvarnú tvorbu. Obľúbenou inšpiráciou sú Muráň a Muránska Huta, nad ktorými sa vypína bralo Cigánka s povestným Muránskym hradom, a Muránska Zdychava s drevenicami a nádhernou panorámou pohoria Kohút.
Novou inšpiráciou sú pre mňa rastliny, huby, lišajníky a machorasty (miniatúry), ktoré kreslím pod lupou.
Príroda je jedinečná a krásna, len si z nej treba vybrať to najkrajšie.

10. Litografia ako výtvarná technika sa po jej znovuobjavení v 90. rokoch 19. storočia dostala na vrchol záujmu umelcov, pretože bola najpoužívanejšou technikou v plagátovej tvorbe tohto obdobia.Keďže aj Vy ste autorom návrhov plagátov, aký je Váš názor?

Vaša otázka o litografii je aj z časti zodpovedaná. Používa sa aj dnes, len do toho vstupuje počítačová technika a výsledky sa skvalitňujú. Väčšie skúsenosti s touto technikou nemám, ja využívam pri tvorbe kombinované techniky a tlač je dnes už kvalitná. Najviac návrhov som urobil k ochrane životného prostredia. Ďalšie boli pre kultúrne a športové podujatia (napr. Zochova divadelná Revúca, Majstrovstvá vo volejbale starších žiakov, 38. Slovenský zimný zraz turistov (Muráň – Revúca), grafické návrhy k významným výročiam v našom meste a i.).

11. Vybavíte si ten okamih, keď ste po prvýkrát pocítili, že musíte maľovať a ktorý je Váš najobľúbenejší obraz?

Na taký okamih a pocit, že musím maľovať sa nepamätám. Proste som začal. Priťahovala ma príroda, jej farebná menlivosť počas roka, najviac jar a farebná jeseň. Táto nostalgia môjho detstva ma v tvorbe sprevádza dodnes.
Najobľúbenejší obraz – to presne neviem... Každý má niečo svojské a neopakovateľné. Rozhoduje farebnosť, kompozícia a jednoduchosť, v ktorých je krása. Ale ktorý môj obraz je najlepší, to by musel ohodnotiť niekto iný. Myslím si, že to bude taký, ktorý najviac osloví svojou tvorivosťou.
Páčia sa mi tie moje obrazy, ktoré som maľoval už na dôchodku, napríklad „Úcta k ženám“, „Ranený strom“ a „Usilovnosť“. Zaujímavé aj pre mňa sú Revúcke kostoly štvorcového formátu, v ktorom dominujú žlté a červené farebné variácie.

12. Akoby by ste charakterizovali svoje obrazy? A ako vznikajú ich názvy?

Počas štúdia som sa venoval rôznym výtvarným žánrom, najviac portrétnej tvorbe a modelovaniu. Urobil som niekoľko reliéfov a sadrových odliatkov. Tu na Gemeri dominovali krajinárske motívy, neskôr ateliérová tvorba, kde vznikali moje najnovšie olejomaľby.
Charakterizovať svoje obrazy na to je treba výtvarného poznania a sebakritiky. V mojich obrazoch v krajinomaľbe je neustály zápas zbaviť sa popisného hľadiska, aby sa obrazy stali vodítkom k zjednodušenej forme, expresívnej farebnosti vo vlastnom rukopise.
Názvy obrazov vznikali od prostredia, kde bol obraz realizovaný a tvorivých nápadov, na ktoré som obraz maľoval. Napríklad: „Zdychavské drevenice“, „Chlieb každodenný“, „Ples motýľov“, „Cigánka v závoji“, „Odchod do večnosti“ a ďalšie.

13. Ako sa stalo, že ste začali maľovať obrazové triptychy?

Že som začal s obrazovým triptychom – to bol len pokus o niečo nové. Keď som sa venoval kultúrno-historickým pamiatkam mesta, chcel som mať revúcku históriu vcelku na jednom obraze. Ten som nedokončil. Namaľoval som však obraz „Revúca – triptych (skrátené ročné obdobia) na rozmernom plátne (160 × 105 cm). Pre triptych som využil aj folklórne figurálne motívy a rôzne panoramatické náčrty s krajinným výsekom.

14. Ako si spomínate na svojich talentovaných žiakov, je dnes z nich niekto známym?

Počas môjho pedagogického pôsobenia som učil niekoľko talentovaných žiakov, ktorí sa stali profesionálmi vo výtvarných odboroch ako sú rôzne umelecké priemyslovky, výtvarní pedagógovia, architekti, akademickí maliari, aj umeleckí dizajnéri.
V Nižnej Slanej, kde som najprv pôsobil, boli mojimi žiakmi Dušan Genčanský a Ján Rusnák, ktorí sa stali architektmi. Ján Rusnák sa podielal na rekonštrukcii a obnove novšej budovy Prvého slovenského gymnázia. Zo žiakov Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej spomeniem Jána Fiťmu (venuje sa portrétnej karikatúre), Alenu Adamíkovú (v súčasnosti je akademická maliarka a stvárňuje portrétnu a figurálnu maľbu), Sylviu Kochovú a Marianu Geržovú (sú učiteľky s kombináciou výtvarná výchova; výtvarná tvorba je ich koníčkom) a absolventa umeleckej priemyslovky Jozef Kostič (v súčasnosti výtvarne tvorí).
V Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde som zavŕšil učiteľské povolanie, bolo výtvarne nadaných žiakov viac. Na príprave talentovaných žiakov sa podieľala aj PaedDr. Mária Labošová, ktorá v čase môjho pôsobenia bola na materskej dovolenke. Všetkých spomenúť nie je možné, aspoň niektorých: architektúru promoval Ivan Németh, architektka pôsobiaca v USA Janka Hutková, záhradná architektka Lucia Házyová alebo interiérová dizajnérka Lucia Simanová.

15. Vaše želania, túžby a plány do budúcnosti?

Na prvom mieste je zdravie moje a mojej rodiny. Chcel by som skompletizovať a dokončiť rozpracované rukopisy: „Pamäti môjho detstva“, dokončiť a vydať: „Kresby a návrhy grafickej tvorby“, uskutočniť výstavu: „Výber z celoživotnej tvorby“.
Mal som v pláne navštíviť Paríž – kolísku moderného umenia a galériu Louvre – to sa mi ale nepodarilo. V súčasnosti nezaháľam, mám k dispozícii rukopis na ilustráciu „Zvuky môjho srdca“ od Pavla Baču z východného Slovenska.

16. Pohľad do minulosti nám často pomáha správne pochopiť prítomnosť, udržať rovnováhu a urovnať myšlienky. Hovorí sa, že za každým úspešným mužom stojí silná žena. Súhlasíte s touto myšlienkou?

S kladenou otázkou môžem len súhlasiť. Rodinné zázemie, najviac manželka, synovia a vnučky podporujú moje záujmy a výtvarnú tvorbu. Manželka, učiteľka matematiky a telesnej výchovy, má zmysel pre poriadok, ktorý s maľovaním súvisí. Vie ohodnotiť čo sa jej na obraze páči a čo treba vylepšiť. Synovia a vnučky aspoň niečo z výtvarného umenia zdedili – starší syn je textilný návrhár, mladší botanik s veľkým vzťahom k prírode, ale aj k umeniu. Počítačovou technikou a grafickou úpravou dopĺňa moju tvorbu. Staršia vnučka maturovala vo výtvarnom odbore šperkárstvo, mladšia pracuje v súkromnom tetovacom štúdiu v Prahe.

Ďakujeme za rozhovor a autorovi prajeme ešte veľa tvorivých síl a hojnosť zdravia do ďalších dní jeho života.
Naši čitatelia sa môžu s doterajšou autorovou tvorbou zoznámiť aj prostredníctvom reprezentatívneho nástenného kalendára na rok 2019, na ktorom spolupracoval s Oddelením regionálneho rozvoja Mestského úradu v Revúcej a ktorý si môžete kúpiť v našom Turistickom informačnom centre v Revúcej.

Autor: Viera Kasperová, Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC
Úprava textu: Ing. Bibiana Jankóšiková, Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca
Foto: Mgr. Patricia Šefranová, Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca

V Revúcej, máj 2018.