Špecifickosť a jedinečnosť našej školy spočíva napríklad aj v tom, že vždy, za každých okolností, sprostredkúvame našim žiakom zážitok a osobnú skúsenosť. A tiež stretnutie s osobnosťami, ktoré pochádzajú z rovnakého prostredia ako oni sami. Každý významný sviatok sa snažíme osláviť netradične. Tak, aby sme spojili príjemné s užitočným. 12. júna 2018 sme v jeden celok spojili Deň detí a Svetový deň boja proti detskej práci. Oba dni sú o deťoch, jeden oslavný, hravý, ten druhý poukazujúci na tvrdú realitu v mnohých krajinách. Dnes sme pracovali oveľa intenzívnejšie ako inokedy, ale v škole, na mieste, kde môžu a chcú byť všetky naše deti. Utorok – takže „Utorkové raňajky - tretiaci nastúpili, umyli si ruky a behom hodiny sme mali na stole obložené chlebíky s maslom, salámou,
paradajkou a paprikou pre celú školu. Potom ďalších pár minút a pripravili sme občerstvenie pre našich vzácnych hostí. A pracovali sme ďalej a vytvárali sme papierové reťaze z použitého materiálu. Vyhrali druháci, ich reťaz mala viac ako 40 metrov. Nasledovala výtvarná súťaž a jej témy – Môj (vysnívaný) dom, Môj priateľ, Môj najkrajší deň, Moja rodina, Moja obľúbená hra/hračka. Rozvíjanie tvorivosti, fantázie aj obrazotvornosti. No myslím, že dnes sme ale my, domáci, neboli za hviezdy. Tie prišli až neskôr, z Banskej Bystrice, Žarnovice, Krupiny a zo Zvolena. Náš super kamarát Maroš Balog spolu s pánom Alexandrom Daškom k nám priviezli Rómsky folklórny súbor Romano Jilo zo Zvolena a mladých rómskych kickboxerov zo Žarnovice. RFS Romano Jilo už niekoľko rokov vedie pán Peter Kačica. Súbor vystupuje nielen doma na Slovensku, ale úspešne reprezentuje našu malú krajinu aj v zahraničí. Andrej Kováč pracuje s mladými ľuďmi z osady v kickboxerskom klube Black and white. Niečo nové, iné, ako sme doteraz zažili. Ladnosť, ľahkosť, harmónia, rytmus, nežnosť aj intenzita tanca oproti tvrdosti, sile, neskutočnej disciplíne ale aj bolesti v súboji. Tri rôzne, no zároveň tak podobné svety. Všetci žijúci v osade, no s obrovskou túžbou niečo dosiahnuť. Úspechy žnú tanečníci aj bojovníci, a práve to prišli ukázať. Občas som mala pocit, že naši ani nedýchajú, ten tanec bol nádherný, oku aj uchu lahodiaci. Ukážka tréningu kickboxerov absolútna paráda. Workshop pre chalanov aj baby mal veľký úspech.
Maroš Balog nám už niekoľko rokov pomáha sprostredkovať našim takéto neuveriteľné zážitky. Vzájomné sa spoznávanie tých, čo by sa za normálnych okolností nikdy nestretli. A spoločne tak môžeme ukazovať možnosti, no nie teoretické, ale reálne. A že sa to dá! Aj touto cestou mu chcem poďakovať.
Naši žiaci, deti z chudobnej rómskej osady sa vedia hrať, no vedia aj pracovať, vedia snívať, túžiť, no ich sny sú mnohonásobne limitované. Nie, nemyslím len financiami. Dennodennou realitou, miestom, kde žijú, stenami a múrmi domov. Všetkými drobnosťami, s ktorými prichádzajú do kontaktu, tým, ako žijú, čomu veria. Ich sny sú často dané dneškom, no verím, že raz to bude zajtrajšok, budúcnosť.
Monika Podolinská