Obec Rožňavské Bystré má bohatú históriu a nepochybne vzácne klenoty – kultúrne tradície, ktorými sa môžeme pochváliť. Pokračovateľom ľudových tradícií je DFS „Bystränky“, ktorá sa snaží verne zachytiť históriu bystranského folklóru. Má z čoho čerpať, lebo všetky zvyky sú autentické – bystranské, na ktoré sme právom hrdí. Folklór patrí v Rožňavskom Bystrom medzi najväčšiu pýchu obce, pretože obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, zvyky, tradície, tance a nárečie.
Jednou z mnohých tradícií obce je aj otváranie studnišiek – každý gazda v obci sa musel do Ďura (Juraja) zúčastniť čistenia studničiek v chotári, kde sa pásol dobytok. Nielen studničky, ale všetky pasienky a stráne museli byť vyčistené, pretože na Ďura sa zem otvára a cestu letu hľadá, zem aby vydala svoje dary, aby dobre zarodila a ľuďom poživeň dala. Posledná studnička sa otvárala pri mošidloch pod Dolinkou (Biely potok). Na druhej strane ženy skoro z celej dediny plátno močili – bielili na lúke kde nebola púpava (v Bystrom to bolo na Usíparni lúke). Naopak, na druhej lúke (Šíkoše), kde bola púpava, deti s matkami venčeky z púpavy vili. Dievčatá prijímali do stavu dievčenského, aby si svoj dievčenský život mohli užívať a krstili ich vodou zo studničky a na znak pred celou dedinou ich prijali za dievky, aby už aj v kostole v laviciach nesedeli, ale "pod kanclom" stáli, na priadky chodili, parobkom pierka za kalap (klobúk) vili a mohli parobkoch už aj ľúbiť. Chlapcov pasovali za parobkoch, takých mocných ako buky, aby vládali pníky aj ohníky preskakovať, poza buky dievky naháňať, herdo (pekne) tancovať, v kostole "na triame" dievky obdivovať a aj milovať a aby im tá vodička parobkom silu dodala a dievkam krásy namaľovala.
Želmíra Gonosová
starostka obce
{oziogallery 366}