Pred niekoľkými dňami začali v obci Jovice pri Rožňave s predbežnými vykopávkami, tzv. „sondami“ na mieste zvanom „Grulyavár“ (Zemiakový hrad). „Grulyavár“ bol letným sídlom jovického rodáka Andreasa Cházára, ku ktorému sa viaže založenie prvej hluchonemej školy v Maďarskom kráľovstve. Okrem mnohých iných skutočností, bol aj priekopníkom. Práve on udomácnil zemiaky v tomto kraji. Na mieste vykopávok sa pravdepodobne nachádzal jeho letohrádok, sklad zemiakov a rybníček. Preto ten názov „Grulyavár“ (grulya – grule – zemiaky, vár - hrad). Už dávnejšie v minulosti sa jovičania a členovia OZ Andreas Cházára snažili odhaliť, obnoviť a tým aj zachrániť túto pozostalosť po najslávnejšom jovickom rodákovi.
Miesto vykopávok sa nachádza na území, ktoré je stále vedené ako orná pôda a patrí pod pozemkový fond. V súčasnosti ju obhospodarujú Lesy SR a tiež spadá pod ochranné pásmo. Ako nás Mária Zagibová a Tibor Zagiba, členovia menovaného združenia informovali, vybavovanie rôznych povolení potrebných pre uskutočnenie sondážneho výskumu sa začalo už minulý rok v júli a trvalo prakticky do začiatku apríla.
Samotné vykopávky začali 11. apríla a finišujú práve v týchto dňoch. Realizuje ich košická súkromná archeologická firma Triglav, ktorá disponuje všetkými oprávneniami a licenciami pre archeologické výskumy, ako nám uviedol vedúci odborný pracovník Mgr. Peter Šimčík. Podľa jeho slov bolo vytvorených šesť sond. Päť z nich zachytili pozostatky muriva celého komplexu a v šiestej objavili hrobku Andreasa Cházára. Týmito sondami sa reálne zmapoval terén „Grulyaváru“. Ako jedinú pomoc pri tom podávalo druhé vojenské mapovanie, kde sa zachoval pôdorys tohto komplexu. Žiaľ, zatiaľ sa neobjavili žiadne iné dokumenty, z ktorých by sa dali bližšie identifikovať jednotlivé stavby. Výskum preukázal, že steny budov boli kombináciou tehly a kameňa, ale strešná krytina zatiaľ ostáva nezistená.
Sondy 1. až 5. odhalili murivo hrubé až 2 m, ktoré je zložené z lícneho muriva a jadra, čo je podľa slov Mgr. Petra Šimčíka, dosť nezvyčajné na 18. storočie, kedy sa predpokladá vznik tejto stavby. Vo väčšine prípadov sa však jedná len o tzv. jadrovky o hrúbke 1 až 1,2 m. Sonda 2. odhalila aj interiérovú omietku a andezitové podlažie, tzv. sterilný terén. Predbežný výskum a mapovanie preukázalo, že sa tu nachádzalo obdĺžnikové nádvorie, na ktorom boli umiestnené pivnice (sklady) na zemiaky, čo potvrdzujú ešte aj teraz viditeľné priehlbiny v teréne. Medzi sondami 4. a 5. sa pravdepodobne nachádzala vstupná brána, ku ktorej viedla vydláždená prístupová cesta.
Čo sa týka ostatných nálezov, prevládajú pozostatky stolovej keramiky.
Zaujímavosťou je i objav jednej fajočky.
Po vykonaní predbežných archeologických výskumov sa, na základe dohody s ochranármi, celý terén upraví do pôvodného stavu. Predseda občianskeho združenia Tibor Zagiba prezradil, že v budúcnosti by radi získali ďalšie finančné prostriedky pre riadny archeologický výskum, ktorý by odkryl celý komplex „Grulyaváru“. Ten by sa mohol do určitej miery zrenovovať a ako kultúrna pamiatka jovičanov, by mohol slúžiť aj ako turistická atrakcia s nádherným výhľadom na hrad Krásna hôrka či celú rožňavskú kotlinu a to na cyklotrase, ktorej výstavba je už v pláne.
Martin Kováč
{oziogallery 355}