Práve dnes sa skončil marec. Prvý jarný mesiac, ktorý patril knihám. Myslím, že všade na Slovensku, v každej škole a v každej knižnici prebiehalo množstvo rôznych aktivít. Niektoré s dlhou tradíciou, iné ako nové projekty. Ústrednou marcovou aktivitou dlholúckej školy bola „Knižná obývačka.“ Už druhý rok sa jedna z tried zmenila na obývačku s hojdacím kreslom, poduškami na koberci pod ním a s množstvom kníh všade okolo. Od rôznych rečňovaniek pre najmenších, cez básne a rozprávky slovenských i zahraničných autorov, až po dievčenské romány a encyklopédie. Každú voľnú chvíľu pred i po vyučovaní, cez prestávky aj vyučovanie mohli vojsť do našej obývačky žiaci všetkých ročníkov.
Ohlásene i neohlásene, spolu s tretiakmi, alebo aj s pani učiteľkami. Knihy boli pre všetkých, či už si sadli do lavice, do kresla alebo na zem, listovali po sediačky, no aj ležiac na koberci. Nikto nikoho nerušil, listovali, čítali, vnímali. Kto chcel, mohol si knihu aj kúpiť. Suma bola viac než symbolická, dostupná pre všetkých. Hoci sme si mysleli, že burza kníh potrvá len dva dni, ešte aj v piatok dobehli za nami chalani, či by sme im neporadili knihu pre mladšieho súrodenca, alebo len tak, pre seba.
Knižná obývačka opäť po roku privítala študentov zo zahraničia – z Bulharska, Česka, Španielska a Turecka. Štyria mladí ľudia študujúci v rámci programu Erasmus a členovia ESN Trnava, čítali našim svoje obľúbené rozprávky v rodnom jazyku. Vďaka tlmočníčke Miške, prezidentke ESN, mohla prebiehať diskusia, v rámci ktorej sa žiaci dozvedeli aj to, ako sa študuje v Španielsku, s akými problémami sa stretávajú ich rovesníci v Bulharsku, ale aj to, že Ilker z Turecka nepozná ani jeden turecký seriál. Aničke z Čiech sme rozumeli všetci.
Knižnú obývačku navštívili aj ďalší vzácni hostia, naši priatelia z Aliancie Fair – play. Martin, Palo a Laura s nami strávili presne toľko času, koľko mohli. Čítali rozprávky svojho detstva, komunikovali, bavili sa s nami a my s nimi. A to merali cestu až z Bratislavy. Kvôli nám. Sme im vďační. No naša vďaka patrí aj FMK UCM v Trnave, ktorá nám bez váhania poskytla odvoz pre študentov z ESN. A, samozrejme, aj Miške, našej vernej tlmočníčke.
Hoci sa dnes marec skončil, aktivity súvisiace priamo či nepriamo s knihou nekončia. Do konca roka pokračuje čitateľská súťaž tretiakov. Majú veľkú podporu od kamarátov z celého Slovenska. Sami, alebo s pomocou rodičov napísali našim o svojich začiatkoch s knihou, poslali im svoje obľúbené knihy, sladkosť, drobnosť na pamiatku. Krásne gesto. S rovesníkmi z Chminianskych Jakubovian si vymenia listy o tom, ako prežívali marcové čítanie a čo to pre nich znamenalo. Stačí málo a vzdialenosť či akékoľvek rozdiely sa stratia. Malé povzbudenie je niekedy viac ako prehováranie. Tí naši majú šťastie. Nechýba im chuť pracovať na sebe a túžba ísť za svojim snom.
Monika Podolinská