PaedDr. Milan Sajenko, člen ZO SZPB v Slavošovciach sa dožil 1. marca 2018 krásneho veku - 85 rokov. Prívlastok „Slavošovský nestor“ mu patrí oprávnene. Veď posúďte jeho životnú púť. Narodil sa rodičom Alexejovi Sajenkovi, ktorý počas 1. svetovej vojny sa usadil v Prahe. Tu úspešne absolvoval Vysokú školu chemicko – technologickú. Počas štúdií sa zoznámil s Annou Pozemskou, s ktorou sa neskôr oženil a usadili sa v Radotíne pri Prahe. Manželom sa dňa 1.3.1933 narodil syn, ktorého pomenovali Milanko. Život manželom nedoprial viac potomkov. Otec Alexej dostal zamestnanie v papierniach v Slavošovciach a tak sa rodina sťahovala na jeseň 1938 do srdca Slovenského Rudohoria. V Slavošovciach prežili rodičia so synom celý život. Po vypuknutí 2. svetovej vojny rodičia vedeli, na ktorú stranu sa postaviť.
Najmä počas vyhlásenia Slovenského národného povstania rodičia všemožne pomáhali povstalcom, a neskôr aj partizánom. V ich dome sa schádzali najmä partizánskí velitelia. Podporu mali aj u vedenia a robotníkov v Slavošovských papierniach. Mladý 11-ročný Milanko si hrôzy a nebezpečenstvo vojny neuvedomoval. Preňho bolo poctou stretnutie s partizánmi, podržať a uviazať im koňa, poťažkať si samopal... Základnú školu Milanko absolvoval v rodných Slavošovciach. Chodil do školy, ktorú navštevoval aj velikán slovenských rozprávok Pavel Emanuel Dobšinský. No ani vo sne ho nenapadlo, že raz v tejto škole bude aj on učiteľom a dokonca aj riaditeľom. Vojna skončila a po ukončení základnej školy navštevoval Gymnázium v Rožňave, ktoré ukončil v školskom roku 1950/1951. Nastúpil ako učiteľ v Dobšinej. Na vlastnú žiadosť bol v roku 1957 preložený na ZŠ v rodných Slavošovciach, ktorú neopustil celý život. Diaľkovým štúdiom v roku 1958 ukončil úspešne Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici. V roku 1960 bol menovaný za riaditeľa ZŠ v Slavošovciach a v tejto funkcii zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1990. V roku 1956 uzavrel manželstvo s Margitou, rod. Galovou zo Štítnika, s ktorou vychovali dvoch synov a dcérku. Po takmer 10-ročnom zdravotnom trápení Milana navždy opustila manželka. Od začiatku svojej pedagogickej činnosti sa intenzívne zaujímal získavaním a zhromažďovaním materialov o protifašistickom odboji v okolí Slavošoviec, histórii obce a histórii Slavošovských papierní a neskô o týchto udalostiach publikoval. V obci založil „Izbu revolučných tradicíí“, kde zhromaždil najmä písomnosti z obdobia protifašistického obdobia. Žiaľ, po prevrate bola výstava demontovaná a odvezená do Rožňavy, kde „zapadla prachom“. Jubilant má osobnú zásluhu na zriadení múzea P. E. Dobšínského v Slavošovciach, v ktorom zhromaždil publikácie a veci Dobšínského a artefakty z obdobia, kedy pôsobil v Slavošovciach. Dodnes je v múzeu sprievodcom jeho návštevníkov. Taktiež má osobnú zásluhu na sprístupnení Slavošovského tunela pod Homôľkou (dĺžka tunela viac ako 2400 m), ktorý bol stavaný v rokoch 1941-1945 medzi Slavošovciami a Magnezitovcami, ale po skončení 2. svetovej vojny stratil na atuálnosti a nebol dokončený. Dnes je turistickou atrakciou a každoročne na jeseň sa v ňom poriadajú aj hudobné koncerty. Dodnes jubilant pracuje ako poslanec obecného zastupiteľstva v Slavošovciach, kde patrí, hoci určite ako jeden najstarších poslancov v SR stále aktívne. Mal napr. hlavný referát o živote a diele P. E. Dobšínského pri jeho nedožitých 190. narodenín na konferencii 16.3.2018, ktorá sa uskutočnila v Slavošovciach.
Snažil som sa stručne priblížiť osobnosť „Slavošovského nestora“ PaedDr. Milana Sajenka pri jeho životnom jubileu 85 rokov. Aj touto cestou jubilantovi blahoželáme a prajeme pevné zdravie a mnoho elánu v jeho záslužnej, tvorivej práci.
JUDr. Jozef Pupala