Dnešok nám prináša Popolcovú stredu a s ňou začiatok pôstu a tiež spomienku na svätého Valentína - patróna zaľúbených, snúbencov i mladomanželov. Mierumilovný a láskavý taliansky biskup chcel mladých mužov uchrániť od smrteľných rizík vojny a tajne, napriek cisárskemu zákazu ich sobášil s vyvolenými - ženáči totiž nemuseli narukovať. Zaplatil najvyššiu cenu, bol popravený sťatím. Dnešok je i štartom obávanej studenej valentínskej zimy. Práve okolo Valentína boli príšerné studené zimy a v roku 1929 ako v Česku, tak i na Slovensku namerané historicky najnižšie teploty (Vígľaš - časť Pstruša -41,0 a České Budějovice - 42,2 stupňov Celzia) - bŕŕŕ.
Významný cirkevný sviatok - Popolcová streda otvára kresťanom predveľkonočný čas pokánia a kajúcnosti. Ako znak ho z popola bahniatok, posvätených počas vlaňajšej Kvetnej nedele, dávajú dnes v kostoloch katolícki kňazi na čelá veriacich. Stretnutie oboch udalostí so zakotvením v kresťanskej histórii prináša i množstvo pranostík. Popolcový termín prináša aj jednu naozaj ďalekosiahlu: Aké je počasie na Popolcovú stredu, také sa drží po celý rok. Iná tvrdí: Ak cez Popolcovú stredu vietor fúka - bude fúkať po celý pôst. Aby sme sa máčik zohriali, vľúdna česká pranostika zo 14.2. síce vraví: Svatý Valentínek - jara je tatínek, ibaže ďalšie, v pranostikách zakotvené skúsenosti predkov nesú doslova arktické prognózy, keď napr. uvádzajú: Na svätého Valentína mrzne i koleso mlyna. Valentín svätý rád mrazí päty. A z dažďov odvodená je aj urologická pranostika: Keď sa Valent doští - mráz ešte zatreští. Dnešok je už v znamení pôstnej prohibície a tabu mastnoty, obedom však predsa možno prilákať aj optimistickejšie prognózy. Ak si dnes dáme na tanier dlhé rezance či špagetky, budú dlhé aj byle žita či ľanu. A je i cestovinka, ktorá nám vraj môže milo ovplyvniť stav peňaženiek - papať treba pirohy - ale poriadne zaguľatené pôstnou plnkou - to sa má premietnuť aj do zaguľatenia našich peňaženiek.
Eva Bombová