Quantcast
Channel: Spravodajstvo z horného a stredného Gemera
Viewing all articles
Browse latest Browse all 4376

Slovník sirkovského nárečia od Ondreja Hericha

$
0
0
Slovník sirkovského nárečia od Ondreja Hericha

Deviateho januára tohto roku by sa bol dožil náš známy folklorista a zberateľ ľudových piesní na celom Gemeri Ondrej Herich 84 rokov. Pochádzal z baníckej obce Sirk nachádzajúcej sa neďaleko Revúcej, kde v roku 2006 zomrel a kde je aj pochovaný. Počas svojho života ostal verný rodnému kraju a odvďačil sa mu aj niekoľkými knihami, ktoré prezentujú celú jeho snahu zachovať to najcennejšie, čo zostalo medzi ľuďom - ľudové piesne a zvyky nachádzajúce sa ešte aj podnes v tomto regióne. Známa je najmä kniha napísaná v sirkovskom nárečí Šva sä stálo, ši sä nestálo... Ondrej Herich ju napísal spoločne s Ing. Jánom Dachom z Mokrej Lúky. Ten ju obohatil niekoľkými poviedkami zapísanými v mokrolúckom nárečí. Obidve nárečia boli pomerne dosť rozšírené a donedávna aj najpoužívanejšie z gemerských nárečí. Dnes sú takéto texty vzácnosťou aj pre iných gemerčanov.

Jednu zo svojich kníh mi venoval pán Herich ako priateľovi a bývalému kolegovi na pamiatku práve spomínanú. Viackrát som použil rôzne príbehy obsiahnuté v tejto útlej knižôčke, aby som pomohol rozšíť jeho myšlienku už úvode knižky uvedenú, keď napísal: Miľí rodáci! Ši sťe doma f Sirku, ši dagďe vo sveťe, nehanbíťe sä za našva "švakanva", ši ho ešče viaťe. Na ťichto rädkoch, kotria pred sobó máťe, presvšťe sä, ši ešče toto akurátne viaťe."
Dnes vám chcem priblížiť sirkovskym nárečím Ondrejom Herichom napísaný SLOVNÍK

A     N   
Akva aké    nahala nechala 
Armarika almara    nakrätnúč  nahovoriť, nakriatnuť
B      našmáräč nahádzať 
Baba zemiaková baba, haruľa    néna teta 
Ba džuga nie, ešte čo    neopsúvala neohovárala 
Bárag, báršva, báršim hocijako, hocičo, hocičím    O  
Bátréši smelšie    obšmiatala obchádzala, krútila sa 
bič byť (aj biť)    odčvrkli odpľuli 
bičäg vreckový nožík    odčvrkávať odpľúvať, čvrkať medzi zuby 
bliši bližšie    óvaďi ovady, veľké muchy 
bokanče pracovná obuv    P  
brcä brdce, váhy na konskom postroji    papek hrubší prút 
bvab fazuľa, fazuľová polievka    pasťíren pastiereň 
D      paždžíria pazderie z konopí 
dagďe, dákva nikde, nejaké    piklet pitvor 
daš niečo, dačo    pípa fajka 
dašva voľačo    plachčiška plachta, malá plachtička 
dlubač šparchať, vŕtať    pódač, pódali hpvoriť, povedali 
dopošim dovtedy    pokoní posledný, -í 
došč dosť    pomvac pomôcť 
drgania trasenie, natriasanie    porcijóška sklenička decová, poldecová 
drúk v plote drevená výstuž    posredok stred 
drvat drôt    pošäč, pošäli začať, začali 
dverca dvierka    pošúč, pošú počuť, počul 
     pošúvav počúval 
 džiara diera     poživen obživa, strava 
 džiavka dievka, aj dcéra     preci predsa 
 džiavockia  dievčenské    priazošliví, -šlivá bezočivý, -í, -á, -é 
 džiždžóno  dáždivo, (keď veľa prší)    preosäli preosiali, prebrali, ohovorili 
džiťä dieťa    prtok ľanový obrus, obrúsok 
E      präč si, präv si želať si, želal si, prial si 
edon jeden    prädki  priadky
edoráz raz, jeden raz    R  
F      rajki, rajkali klebety, klebetili 
fajní, fajnia výborný, -í, výborné    radži radi 
f Cisócu v Tisovci    rojtliška rebrík 
felez prezentácia baníkov    rämplík štrť litra (miera) 
felezcimra miestnosť na prezentáciu    S  
fpárač vpichnúť    sä sa (zvratné zámeno) 
ä všade    smik sláčik 
G      spravä urobia 
gang veranda, zakrytý podstienok    srešne - ropogóki čerešne veľkoplodé 
grg, do grgu krk, do krku    Š  
gundžä guča, hrča, chumáč, kopa    šakovakí, šakovakva všelijaký, í, -á, -é 
H      šakóva všeličo 
hábi šaty, odev    šäpka  čiapka
hät preč    šäs čas 
hnedž, hneč hneď    šáfoloví hantúšok vlniak, vlnená šatka 
hokerlík stolička bez operadla    ščämbroch kameňolom 
Ch      ščianka podstienka 
chočva hocičo    šekač čakať 
chodžič chodiť    šepec čepiec 
chräštia chrastie, papečina    šešč  šesť
I      ši či 
ič, vinč ísť, vyjsť    šibi sklá na oknách 
inkoďi inokedy    šifonír skriňa 
inšva, o inšom iné, o inom    šicí, šitkim, šiťki, šitko  všetci, všetkym, všetky, všetko
J      škamri prižmúrené oči 
ješč jesť    šmarilio hodili 
K      šniclä rezeň 
kančiška kanva    šodronka lanovka 
kelo koľko    šoho a kelo čoho a koľko 
kluchta kálanica, štiepa dreva    šor rad 
kmín zlodej    špárga  špagát, motúz
kodník chodník    šparhét sporák 
koch komín    šriada črieda 
kormán kormidlo    štrinfle  punčochy
kotor ktorý    šva  čo
kranfúťerka pšetrovateľka, zdrav. sestra    T  
krompele zemiaky    tajč, tajdži! ísť, choď ! 
kurbliška kľuka    trimáč držať 
kär zákruta    tuš nuž, veď 
L      ťäpše plytké plechové pekáče 
ládžiška debnička    U  
lašní hladný, -í    ujšó ušiel 
lápsis obuvnícky remeň    ušič učiť aj ušiť 
léhauz komora vo dvore na potravin    V  
lesa plot    vara vera 
dolu    väc  viac
lopkač, lopkali hupkať, hupkali    vedžiarcä  vedrá, vedierka
ludží ľudí    vikältovač spotrebovať 
lúzniv bil palicó    viopcävač  vybozkávať
M      vipomščila vypomstila 
macstará stará matka    visträbič sä  vyliečiť sa, dostať sa z choroby
mahe môže    vitrímač vydržať 
malva malé (str. rod)    vospolok spoločne, spolu 
márnia úplne drobné    Z  
mašinisti strojníci    zbášiv zbadal 
merkovali dávali pozor    zbedzgala zutekala 

Viewing all articles
Browse latest Browse all 4376